"To, čo teraz počúvam, ma úprimne rozčuľuje," povedal 80-ročný Sunao, ktorý bol pred 60 rokmi študentom univerzity. V tej chvíli sa nachádzal asi kilometer od epicentra výbuchu. Odhodilo ho to desať metrov vzduchom, pričom utrpel popáleniny na väčšine tela. "Mám silný pocit, že Japonsko sa prikláňa doprava, že sa vyberáme cestou, po ktorej sme už kedysi šli," dodal muž s tvárou ešte vždy viditeľne zjazvenou popáleninami.

Vládnuca japonská strana tento týždeň navrhla, aby sa vojsko neobmedzovalo len na obrannú úlohu, ale aby sa stalo súčasťou medzinárodného úsilia o zabezpečenie mieru v zámorí. Návrhy rozpracované v koncepte novej ústavy Koizumiho Liberálno-demokratickej strany znamenajú drastickú odchýlku od princípov pacifistickej ústavy, ktorú nezmenili od čias, keď ju navrhli povojnové okupačné orgány. Kľúčová časť ústavy - článok 9 - sa zrieka práva udržiavať vojsko alebo viesť vojnu, hoci japonské vlády ho interpretovali ako možnosť udržiavať ozbrojené sily na obranu. Momentálne má Japonsko 24-tisíc vojakov.

"Musíme za každú cenu zachrániť článok 9. Možno je idealistický, ale je to čosi, čo by sa svet mal snažiť zachovať," hovorí Tsuboi, predseda skupiny hirošimských obetí.

Politici si už ústavu v minulosti niekoľkokrát prispôsobili, aby umožnili nevojenskú podporu vojen v Afganistane a Iraku, ale mnohí členovia konzervatívnej Koizumiho strany sa teraz usilujú dokument zmeniť zásadnejšie.

Niektorí politici dokonca porušili desiatky rokov trvajúce tabu a navrhli, aby Japonsko vlastnilo jadrové zbrane. Zoči-voči hrozbe severokórejského raketového a jadrového programu sa japonská verejná mienka mierne posunula v prospech zmeny článku 9, hoci podpora je ešte vždy menšinová.

"V mestách ako Tokio už pacifizmus nie je v móde. Ale v Hirošime je ešte vždy veľmi živý," povedal Motofumi Asai, bývalý diplomat, ktorý šéfuje Hirošimskému mierovému inštitútu. "V Hirošime sa ľudia silne identifikujú ako obete atómovej bomby. Cítia, že musia byť majákom pacifizmu a úsilia zrušiť jadrové zbrane." (reuters)