Po mesiaci v novej funkcii nastúpil LADISLAV JURKEMIK s futbalovou reprezentáciou Slovenska na prvý medzištátny zápas. Vykročil ľavou, Slovensko vyhralo v Iráne 3:2. Výsledok ide do sveta a archívov napriek tomu, že Iránu chýbali niektorí legionári a Jurkemik z našich „cudzincov“ pozval iba troch. Zápas sprevádzalo niekoľko pozoruhodností, aj preto sa k nemu vraciame.

Hral sa oficiálny medzištátny zápas a pískal domáci rozhodca. Nezvyklé.

„Máte pravdu. Pred zápasom som trval na tom, že musí pískať neutrál. Domáci vraveli, že to bude v poriadku aj tak. Ja že nie, tak sľúbili, že zavolajú niekoho z Turecka. Napokon pískal domáci. A nielen to, hrala sa iba iránska hymna, a naša nie. Nemali sme lopty na tréning, tréningové ihrisko bolo lepšie ako to, na ktorom sa hralo. To všetko by sa nemalo stávať, verím, že sa k tomu vráti naše medzinárodné oddelenie.“

Vyhrali ste 3:2, takže maximálna spokojnosť?

„To nie, ale som rád, že sme zápas dotiahli do víťazného konca. Mali sme síce ešte štyri-päť príležitostí skórovať, domáci sa popri vymyslenej penalte, z ktorej znížili, dostávali do šancí v ofsajdových pozíciách, ktoré domáca rozhodcovská trojica prehliadala. Nie je to výhovorka, je to fakt.“

Z čoho máte popri víťazstve najväčšiu radosť v premiére?

„Chlapci sa predstavili ako skvelý kolektív na ihrisku i mimo neho. Disciplinovaný, na vysokej úrovni. Nasadenie na ihrisku bolo cítiť, išli do šmýkačiek, z drsného terénu si viezli domov mnoho odrenín. Ale jednoznačne presvedčili, že si vážia reprezentáciu.“

S hrou ste boli spokojný?

„Nie. Bolo v nej síce veľa pozitívneho, ale aj veľa chýb smerom k vlastnej bráne, pri bránení. Tam sú ešte rezervy. Hráči však mali nabitý program, tvrdo trénovali aj pred zápasom, preto si cením to nasadenie a disciplinovanosť po každej stránke.“

Kto vás najpríjemnejšie prekvapil?

„Nerád hovorím mená, vyhralo mužstvo a všetko si rozoberieme po pozretí videa.“

Ale predsa – aký bol nový kapitán Dzúrik?

„Pre mňa je kapitánom aj do ďalších stretnutí, ak sa nezraní alebo nepôjde s formou dolu. Vedel strhnúť mužstvo, hral dobre, hoci práve na neho si vymyslel Karimi penaltu. Bol pre mňa príjemným objavom.“

Ak si všimneme našich strelcov, pomohli vám práve vaši bývalí žilinskí zverenci?

„Máte pravdu, je to akási návratka. Myslím si, že ja som im pomohol v klube, keď bolo treba, najmä pri naberaní sebavedomia, teraz mi to vo vhodnej chvíli vrátili. Dobre mi to padlo.“

Absolútnym debutantom bol Rastislav Michalík zo Sparty. Dva razy bol nominovaný ešte za Adamca, ale až tretí pokus vyšiel naplno. Ako hral?

„V jeho prípade, ako aj v Reiterovom som dodržal dohodu s klubovými trénermi, že som ich postavil iba na polčas. Michalík mal na ihrisku dobré veci, ukázal prehľad, ale zlepšenie čakám v defenzíve. On ale aj ostatní mali problémy s dýchaním, hrali sme v nadmorskej výške 1400 metrov.“

Ktorý systém hry bol úspešnejší – prvopolčasový 3-5-2 alebo 4-4-2 po zmene strán?

„V prvom prípade sme lepšie jazdili smerom hore, teda na súperovu bránu a mali sme aj viac šancí, v druhom sme boli pevnejší v obrane. Systém sa vždy bude meniť podľa sily a kvality súpera.“

JÁN MIKULA