ý kolega z mníchovského Bayernu Willy Sagnol predsa len s humorom našiel malý nedostatok – „Liza“ ešte nevyhral francúzsky ligový titul s francúzskym mužstvom. Chcel mu tým jemne naznačiť, že jemu sa to s Monakom pred odchodom do Bavorska podarilo.

Lizarazu sa narodil 9. decembra 1969 v St. Jean de Luz vo francúzskom Baskicku. Veľmi rýchlo upútal pozornosť neďalekého prvoligistu Girondins Bordeaux. Jeden z najnižších obrancov vôbec debutoval ako útočník! Pred štrnástimi rokmi práve v tíme zo známej vinárskej oblasti. V jeho drese odohral v najvyššej súťaži dvestodvanásť zápasov a strelil dvadsaťdva gólov.

Bordeaux – Bilbao – Mníchov

Zlomovým momentom v kariére bol rok 1996. Bordeaux sa prebojovalo do finále Pohára UEFA, ale so Zidanom a Dugarrym v ňom neuspelo proti Bayernu Mníchov. Výbušný obranca bol už vtedy v hľadáčiku nemeckého klubu. Aj preto, lebo Girondins trénoval Gernot Rohr, rodák z Mannheimu, ktorý mužstvo priviedol k trom titulom majstra Francúzska.

Jeho odporúčanie bolo pre vedenie Bayernu spoľahlivou zárukou. Lenže „Liza“ pripravovaný scenár prekazil – túžil hrať v Baskicku a rozhodol sa – prestúpil do Athletica Bilbao, mužstva francúzskeho kouča Luisa Fernandeza. Nebolo to vydarené angažmán. Bol dlho zranený a vypadol z hernej praxe. Bayern vyvíjal čoraz väčší záujem o jeho získanie. K dohode prišlo až po svetovom šampionáte ‘98 vo Francúzsku a mníchovský Olympijský štadión mohol konečne privítať čerstvého majstra sveta.

ETA sa mu vyhrážala smrťou

Jeho futbalová dráha v Nemecku nemala najšťastnejší začiatok. Baskovia sa mu v liste vyhrážali smrťou. Separatistická organizácia ETA od neho požadovala peniaze, ktoré zarobil vo francúzskej reprezentácii. Malo to byť výkupné za to, že sa mu nič nestane. Lizarazu dostal, pochopiteľne, strach. Bezpečnostná služba z neho nespúšťala oči. Sledovala každý jeho pohyb, každý krok známeho futbalistu bol pod jej kontrolou. Na ulici, v obchodoch, doma – všade mal v pätách ochrancov vlastného života.

Časom sa situácia upokojila a opäť sa mohol vrátiť k tomu, čomu sa hovorí normálny život. „Mám jazvy na duši, ale aj viac životných skúseností. Výhražný list som odovzdal polícii. Podľa nej bol autentický. Odvtedy som musel viesť absurdný život. Sám však nemôžem zmeniť všetky bláznovstvá tohto sveta.“

Baskický štadión s jeho menom

Výsostnými vodami 32-ročného skúseného borca je ľavá strana ihriska. V tomto priestore zvádza nekompromisné osobné súboje. Vyniká rýchlosťou, zodpovednosťou smerom dozadu, ale aj priamočiarosťou na polovicu súpera. Po ofenzívnych výpadoch hrozia z jeho kopačiek nebezpečné centre do pokutového územia, pri nízkom ťažisku má v ľavej nohe unikátny cit pre finálnu prihrávku. Vďaka úspechom sa mu dostalo veľkej cti – v baskickom mestečku Hendaye pomenovali po ňom miestny štadión.

Doma si dokáže oddýchnuť od futbalu najlepšie. Miluje prírodu, zbožňuje more. K najobľúbenejším Bixenteho relaxačným činnostiam patrí surfovanie, plachtenie a potápanie sa. Ako priznal, v súčasnosti nemôže ignorovať počítač a internet. Zriadil si vlastnú stránku – bixentelizarazu.com. Denne sa venuje cvičeniam jogy, ktorá mu vraj pomáha pri koncentrácii na ťažké zápasy.

Posledný májový deň sa v Japonsku a v Kórejskej republike začínajú majstrovstvá sveta, na ktorých francúzska reprezentácia obhajuje titul spred štyroch rokov. „Viem, že sa nám to nemusí podariť, ale nemyslím na to. Máme kvalitný káder, ktorý môže zopakovať úspech z domácich ihrísk. V tomto konštatovaní nie je žiadna arogancia či namyslenosť. Nakoniec, Francúzsko nebolo tak často v situácii, keď cestovalo na šampionát s vedomím, že by ho mohlo vyhrať,“ predpovedá Lizarazu. Podľa neho sa mužstvo oproti posledným majstrovstvám zlepšilo v ofenzíve, ale v agresivite musí ešte pridať. Na ázijskom kontinente ho v A-skupine čaká Senegal, Uruguaj a Dánsko.

Ešte nenastal čas odchodu

Fakt, že súčasné francúzske mužstvo absolvuje prvý veľký turnaj mimo Európy, nehrá podľa mienky Lizaraza žiadnu úlohu. „Pri takýchto turnajoch trávite čas prakticky len v hoteli. Vedenie výpravy sa bude musieť postarať o európske doplnky – videofilmy, európske televízne stanice, európske noviny, prístup k internetu.“

Ak by sa mu podarilo priviezť z Tokia opäť svetový pohár, bol by to pre neho okamih rýdzeho šťastia. „Mal som v kariére šťastie, že sa mi v správnej chvíli podarilo natrafiť na správny klub. Ešte však pre mňa nenastal čas posledného kopnutia do lopty. Na to si fanúšikovia musia počkať.“

V rodnom liste má zapísané krstné meno Vinzenz. Dal si ho zmeniť podľa otca na Bixente, čo je baskická verzia Vinzenza. Je slobodný, so speváčkou Elsou žijúcou v Paríži má syna. Majster sveta a Európy ho pomenoval typicky baskicky – Ximista.

MIROSLAV BUKOV