plavecký svet, tento mesiac totiž oslávi už 32. narodeniny.

Rouse sa nerozhodol zo dňa na deň. „Do vody ma vlani v júni vrátilo až čoraz väčšie brucho. Začal som plávať, lebo som chcel zhodiť, a postupne som si uvedomoval, že sa stále cítim dobre. Uvedomil som si, že cit pre vodu mi zostal,“ priznal v nedávnom telefonickom rozhovore s agentúrou Reuters. „Vôbec som v prvých dňoch neuvažoval o návrate. Potom ma však tá myšlienka začala zamestnávať čoraz viac. Najprv som sa s tým nechcel nikomu priznať, ale napokon som sa odhodlal a prediskutoval celú záležitosť s Gwen, so svojou ženou. Bola nadšená, hneď súhlasila. Asi si neuvedomuje, čo všetko moje rozhodnutie znamená,“ priznal sa Rouse.

Po porade s manželkou sa Američan skontaktoval s trénerom Skipom Kenneym zo Stanfordskej univerzity. „Teraz už plávam tri razy do týždňa. Podľa vlastného plánu, ale so Skipom ho konzultujem. A cítim sa skvele každú minútu v bazéne,“ dodal Rouse.

Fenomenálny znakár odštartoval svoju kariéru v roku 1991 zlatom na 100 m znak v Perthe a v priebehu dvoch rokov stlačil v rovnakej disciplíne svetový rekord na 53,66 sekundy. Nasledujúcich sedem rokov nedokázal nikto plávať rýchlejšie, o rekord ho obral až v roku 1999 krajan Lenny Krayzelburg (53,60). Olympijské zlato však Rouse získal až na druhý pokus. V Barcelone bol favoritom, ale o šesť stotín prehral s Kanaďanom Tewksburym.

Atlantským titulom o štyri roky neskôr korunoval svoju kariéru a vzdal sa aktívnej činnosti. Vrátil sa do rodného Fredericksburgu vo Virgínii, oženil sa a začal sa živiť ako turistický manažér. Až prišiel spomínaný jún minulého roku. „Sám som zvedavý, ako bude moje telo na pribúdajúce tréningové dávky reagovať. Dokážem byť rýchlejší ako v minulosti alebo sa len priblížim k časom spred desaťročia?“ pýta sa sám seba.

Jedno však vie Rouse isto. Vek nie je vo vode rozhodujúci. „Preštudoval som si rôzne štatistiky a zistil som, že je veľa plavcov, ktorých forma kulminovala tesne po tridsiatke. Ak mi to vyjde, ja budem mať v Aténach 34. A asi budem jediný z americkej výpravy, ktorý už bude v Sieni slávy.“ Do nej Rousa zvolili vlani na Floride.

Ak by získal o dva roky medailu, vyrovnal by rekord Duka Kahanamokua, ktorý získal na OH 1924 v Paríži ako 34-ročný striebro na sto metrov kraul. Že to nie je nemožné, dokazuje aj jeho krajanka Darra Torresová. Na stupni víťazov na poslednej olympiáde v Sydney stála po siedmich rokoch odmlky. Nemec Jörg Hoffmann vyhral ako 31-ročný zlato na decembrových ME v Antverpách a jeho krajan Sven Lodziewski si vyplával bronz v štafete na 4 x 100 m voľným spôsobom po trinástich rokoch odmlky.