Pondelok, 19. október, 2020 | Meniny má KristiánKrížovkyKrížovky

Prózy nedoceneného básnika

Raymond Carver: O čom hovoríme, keď hovoríme o láske * Preložil Igor Navrátil * Slovart * Bratislava 2001


Riaditeľ festivalu Berlinale 2002 Dieter Kosslick. FOTO – TASR/EPA



Ešte než 2. augusta 1988 zomrel, prial si Raymond Carver v jednom rozhovore, aby mal na náhrobnom kameni pod menom jediné slovo – básnik. Bol totiž ako básnik nedocenený a ako poviedkar, naopak, uznávaný (a pokojne by sme mohli povedať, že i precenený). Kritika si s ním dlho nevedela poradiť: Carverove básne týmto autoritám pripadali ako poviedky zredukované na najnutnejší rozsah a poviedky, naopak, chápali ako minimalistické. Autor sa bránil, pretože slovo minimalizmus znelo pejoratívne, akoby čitateľ dostával len to najpodstatnejšie a bol o niečo vzácne ukrátený.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemecký filmový režisér Tom Tykwer (uprostred) pózuje s herečkou Cate Blanchettovou a hercom Giovannim Ribisim počas slávnostného otvorenia 52. ročníka medzinárodného filmového festivalu Berlinale. Prestížny festival otvorili Tykwerovým filmom Heaven (Nebo). FOTO – TASR/EPA



Navyše to bolo označenie tendencií, ktoré boli v modernom umení módne kedysi na začiatku sedemdesiatych rokov, a Carver sa za modernistu nikdy nepokladal. Akýže minimalizmus, povie si čitateľ tejto knihy, veď niektoré poviedky majú dvadsaťstránkový rozsah a pripomínajú skôr novely. A navyše, chýba im hermetickosť diela, ktoré akoby s čitateľom ani nerátalo a bolo určené len znalcom! Carverova metóda je totiž dôsledne realistická, čitateľ to pozná okamžite a neuniklo to ani väčšine kritikov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ich starosťou a aj náplňou práce bolo, ako tento realizmus pomenovať. Termín je to naozaj široký, vágny a dosť zdiskreditovaný. Raz sa teda autorovi týchto próz povedalo, že jeho štýlom je „špinavý realizmus“, druhý raz už bol predstaviteľom „nového realizmu“ a potom zasa „pop realizmu“. Niečo na tom vždy bolo, lebo hlavnými hrdinami týchto poviedok sú takmer vždy „nezaujímavé manželské páry z nižšej strednej vrstvy, muži bez zamestnania, alkoholici a iní stroskotanci“. Nie je to zaiste tá „vyššia stredná vrstva“, ktorej príslušníci túžia preniknúť do elitných sfér a sú námetom záplavy amerických telenoviel.

Carver prevzal niečo z prózy psychologickej, abstrahuje a redukuje dejovosť, pracuje s náznakmi a pre svoje príbehy nikdy nevymýšľa happy endy, ba ani pointy. Všetky sa odohrávajú v prítomnosti, ktorá je pochmúrna, a ich hlavní hrdinovia utekajú pred minulosťou, ktorá je ešte pochmúrnejšia. Carver je realistický a autobiografický nie v tom, že by opisoval konkrétne zážitky zo svojho neutešeného detstva a dospievania, ktoré ukončilo už v osemnástich rokoch neuvážlivo uzavreté manželstvo. Ale v tom, ako stroho a bez ozdôb píše o tom, že príbehy nás ľudí sú si navzájom veľmi podobné, ale nie beznádejné.

Skryť Vypnúť reklamu

Je v tom aj životná múdrosť, poznanie umelca, ktorý musel neustále bojovať s nepriazňou osudu, po neradostnej mladosti vkročil do nešťastného manželstva, prechádzal ťažkými zamestnaniami, ale aj všetkými štádiami alkoholizmu, aby potom oslobodený a vyliečený musel bojovať s nepriateľom, ktorý sa objavil, až keď sa zdalo, že všetko sa obrátilo na lepšie – s rakovinou pľúc. Ani tu sa nevzdával a šesť rokov bojoval tento márny boj.

Životný príbeh napriek tomu naznačuje v hlavných obrysoch spôsob Carverovho myslenia, jeho „životnú filozofiu“, a teda aj ideovú osnovu spisovateľovho mimoriadneho diela. Objektívne vzaté je naozaj mimoriadne, osobne si najviac cením Carverove básne. V poviedkach, nie vo všetkých, ale v dobrej polovici, je predsa len cítiť určitú artistnú preštylizovanosť, upnutie sa na psychologické pozadie našej banálnej každodennosti. Carver nie je rozprávačom, ako sa vraví, „z božej milosti“, ale predstavuje úplne iný typ poviedkara. To, čo mu však nechýba, je pravdivosť, autenticita, čitateľ cíti, že pán spisovateľ ručí za každé slovo, ktoré napísal.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Čím môže Slovensko pomôcť vo svete? Ukážkovou nemocnicou
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  7. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  8. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  9. Stretne sa minister, bankár a analytik. Zhodnú sa na niečom?
  10. Prieskum: Prázdnu peňaženku už zažilo sedem z desiatich Slovákov
  1. Úpravy automobilov pre ZŤP
  2. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  3. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  7. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  8. Tovar vám vynesú na miesto, ktoré ukážete prstom
  9. Slováci sú pri výbere investičných produktov čoraz náročnejší
  10. Humenčanov čakajú extra zľavy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 532
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 405
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 177
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 856
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 559
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 270
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 773
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 114
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 907
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 598
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu