Projekciou nového filmu nemeckého režiséra Toma Tykwera Heaven (Nebo) sa v stredu slávnostne začal 52. ročník medzinárodného filmového festivalu Berlín. Od začiatku minulého roku je za Berlinale zodpovedná nemecká federálna vláda ako za súčasť Berliner Festspiele GmbH. Film preto teraz spadá do jurisdikcie nemeckého kancelára Gerharda Schrödera. Kvôli jeho osobnej účasti sprevádzali slávnostný večer prísne bezpečnostné opatrenia.
Už od skorých popoludňajších hodín boli novinári idúci do tlačového strediska v podzemí Berlinale-Palastu podrobovaní dôslednejším osobným kontrolám než na letisku. Na otvorení festivalu ani na úvodnej párty sa nezúčastnil bývalý dlhoročný riaditeľ Berlinale Moritz de Hadeln. Svojmu nástupcovi Dieterovi Kosslickovi odkázal, aby to nebral osobne. „Až do jedenásteho februára som členom poroty na festivale v Teheráne,“ povedal de Hadeln. „Iránsky film je v súčasnosti taký zaujímavý, že som sa rozhodol prijať pozvanie. Ako riaditeľ festivalu som si to v tomto čase nemohol nikdy dovoliť.“
Do úvodného Tykwerovho filmu boli vkladané veľké očakávania a nádeje. Kombinácia Kieslowského scenára a jeho talentu naznačovala, že nie neoprávnené. Osvedčí sa kombinácia európskeho ducha a amerického kapitálu? Heaven je totiž výborným príkladom medzinárodnej spolupráce: pracovali na ňom dvaja poľskí scenáristi (Kieslowski a Piesiewicz), režisérom bol Nemec, nakrúcalo sa v Taliansku, dialógy sú v taliančine a angličtine, predstaviteľkou hlavnej úlohy je Austrálčanka a na produkcii sa podieľal za americkú stranu Miramax a spoločnosť Mirage Anthonyho Minghelu (Anglický pacient) a Sydneyho Pollacka.
Prvý Tykwerov film v angličtine a po rokoch prvý bez jeho životnej a pracovnej partnerky Franky Potenteovej – vystriedala ju na blond odfarbená Cate Blanchettová – však vyvolal dosť chladné až odmietavé reakcie. Podobne ako v Princeznej a bojovníkovi, i tentoraz je v centre príbehu vzťah muža a ženy, ktorých osudy spojí náhoda. Po výbuchu bomby vo výškovej budove v centre Turína, pri ktorom zahynú štyria nevinní ľudia, je zatknutá mladá učiteľka angličtiny Philippa.
Zatknutiu sa nebráni, no keď sa dozvie podrobnosti, zrúti sa. Jej bomba bola totiž určená niekomu inému – drogovému dílerovi zodpovednému za smrť jej manžela i mnohých jej ešte nedospelých študentov. Do Philippy sa počas vyšetrovania zaľúbi mladý policajný vyšetrovateľ a prekladateľ Filippo a pomôže jej k úteku. „Nie je to typická láska, akú vidíte vo filmoch,“ povedala na tlačovej konferencii Blanchettová. „Ich láska je metafyzicko-spirituálno-transcendentná.“
Vo filme vyniká najmä tónovaná kamera Franka Griebeho s množstvom leteckých záberov na Turín. „Keď sme leteli vrtuľníkom nad mestom, zdalo sa nám celé geometricky pravidelné ako väzenie,“ povedal Tykwer. A výborná je i hudba Arva Pärta, ktorá najviac pripomína Kieslowského tvorbu. Jeho jednoduché klavírne motívy v sebe ukrývajú poéziu filmu, vyžaruje z nich pokoj a rozvaha. Hudba dokonale ladí s obrazom a je divákovým nenápadným sprievodcom počas celého filmu.
Heaven napísali Kieslowski s Piesiewiczom ako prvú časť zamýšľanej trilógie, ktorej dokončeniu zabránila Kieslowského smrť. Tykwer sa prvýkrát chopil cudzieho scenára. „Od prvého prečítania som sa s ním tak stotožnil, akoby bol môj vlastný. Dotýkal sa presne tých istých vecí, ktorými som sa zaoberal vo svojich predchádzajúcich filmoch. Jeho prenesenie na plátno bolo pre mňa veľkou výzvou.“
Už pred začiatkom festivalu bola odovzdaná prvá cena. Cate Blanchettová dostala Zlatú kameru.
Do Berlína pricestovala i Meg Ryanová. Tá je však v meste nie kvôli festivalu, ale propaguje svoju najnovšiu romantickú komédiu Kate a Leopold. Hrá v nej pracovníčku reklamnej agentúry, ktorá sa zaľúbi do muža z devätnásteho storočia.
Autor: Berlín(Autor je člen programovej komisie MFF Bratislava akreditovaný za SME)
