Júlia Lambertová je veľká herečka. Pódium je jej život, život jej pódiom. Hrá v divadle i v civile. Jej profesionálny život sa zlieva so súkromným. Kedy hrá, a kedy len "je", nie je celkom jasné.

Júlia ako pravá diva dokáže zaplniť priestor svojou prítomnosťou, len čo sa niekde objaví. Za tie roky sa naučila, ako efektívne na seba upútať pozornosť. No za koketným úsmevom a vždy dobrou náladou sa skrýva zatrpknutosť a smútok. Júlia už dávno nemá dvadsať a na päty sa jej nebezpečne lepí o generáciu mladšia konkurencia. A to si aj dobre uvedomuje. Navyše sa aj z jej manželstva už dávno vytratilo čaro. Ani mladý milenec staré dobré časy nenavráti.

Po desaťročia publikum Júliu rozmaznávalo, zvykla si, že jej diváci večer čo večer za výkon ďakujú búrlivým potleskom. Jedného dňa sa všetko zmení a šmahom ruky sa Júliin život obráti naruby. Zahrá svoju úlohu, ale tentoraz niečo nesedí - potlesk je akosi vlažnejší. Pre riaditeľa divadla Michaela Gosselyna, ktorý je aj Júliiným manželom, je to jasný znak toho, že herečka má svoje zlaté časy za sebou - treba ju odsunúť na vedľajšiu koľaj a nahradiť inou, mladšou. V nasledujúcej hre má Júlia Lambertová hrať len druhé husle.

Svetoznámy maďarský režisér István Szabó nazrel do hlbín ženskej duše už viackrát: obdobnú situáciu ako v Božskej Júlii vykreslil pred štrnástimi rokmi vo filmovej satire Stretnutie s Venušou, kde opísal trampoty náladovej opernej divy Karin Andersonovej. Vtedy vo filme žiarila Glenn Close, tentoraz je to 47-ročná Annette Beningová.

Svojej úlohy sa zhostila bravúrne. Jej prejav síce pôsobí afektovane, teatrálne, no prehnané gestá nie sú vôbec samoúčelné. Vystihujú totiž Júliino bytie, "schizofréniu", v ktorej sa ocitla. Musí sa rozhodnúť, akú taktiku v danom stave zvolí. Ako sa ukáže, rafinovaná Júlia zvolí tú správnu, lebo rafinovanosť je jej najväčšia zbraň.

István Szabó sa pri rozprávaní sústredil na výsek života ženy, ktorá sa ocitla na životnej križovatke, na nuansy Júliinho správania a vytvára tak dokonalý portrét ženy v kríze stredného veku, ktorá je za profesionálnou maskou veľmi zraniteľná.

Božská Júlia je filmom, ktorý treba pozerať do konca. Dej totiž vygraduje do prekvapivého finále, v ktorom Júliina afektovanosť nadobúda opodstatnenie. Annette Beningová si najneskôr tu získava na svoju stranu aj tých skeptickejších divákov, ktorí jej spočiatku nefandili. Katarzný pocit prežíva nielen Júlia, ale aj divák. Preto si Zlatý glóbus a nomináciu na Oscara zaslúžila.

Autor: Ildikó Pongó(Autorka je filmová publicistka)