kokrát za svoju takmer štyridsaťročnú históriu stal hromadným hrobom. Naposledy pochoval ľudí predvčerom, keď ho zasypala lavína.

Cesta do hôr trvá z Kábulu za normálnych okolností asi tri hodiny. Tentoraz sme sa snehom a ľadom doslova plazili skoro celý deň.

Vo výške 3363 metrov vietor dosahoval rýchlosť až 90 kilometrov za hodinu. A práve tam – pri severnom vchode do tunela – prebiehajú záchranné práce. Prvé správy hovorili o 210 uväznených autách a desiatkach ľudí. Počas dňa sa podarilo vyslobodiť asi sto ľudí. Väčšina z nich bola značne podchladená a nikto nebol schopný povedať žiadne presnejšie údaje, pretože všetci boli v šoku.

„Tvrdia, že tam je ešte 250 áut, ale to sa nám zdá prehnané,“ hovorí afganský záchranár, ktorý sám potreboval pomôcť – na nohách mal tenisky, chýbali mu rukavice a hlavu mal omotanú omrznutou afganskou šatkou pokrytou zľadovatenou hmotou.

V každom prípade bolo ešte včera vnútri tunela približne sto ľudí. Podľa záchranárov boli všetci živí. Ďalších asi dvadsať áut je zavalených tristo metrov od južného vchodu do Salongu pod lavínou.

Zachraňujú aj vojaci medzinárodných mierových síl a Američania, ktorí však na rozhovory s novinármi na rozdiel od Afgancov nemali čas a pravdepodobne ani náladu.

„Pred pár rokmi to bolo horšie,“ hovorí Ahmed, ktorý sa na záchranných prácach zúčastnil už niekoľkokrát. Býva v neďalekej dedine a práve dedinčania, nie profesionálni záchranári, vytiahli z tunela ihneď po nešťastí sto živých ľudí. „Vtedy sme ale vytiahli stotridsať mŕtvol.“

Ahmed tvrdí, že za pár hodín už nebude mať nikto z uväznených šancu na prežitie. „Je veľmi veľká zima, zmrznú a zohrievať sa v autách nemôžu, pretože by sa zadusili výfukovými plynmi, ako sa to stalo v minulosti.“

Ako strategický objekt nechal tunel v roku 1998 vyhodiť do vzduchu afganský veliteľ Ahmad Šáh Masúd, aby zabránil talibom prejsť na sever. Rusi, ktorí ho v 60. rokoch postavili, ho začali opravovať koncom minulého roku a v januári tadiaľ prešlo prvé auto.

Autor: agentúra Epicentrum, Solang