ezblázni sa, alebo si nestrelí guľku do hlavy. Snažia sa zapojiť do každodenného života a v tom je ich hlavný problém. Vedia, ako sa zomiera, nevedia však, ako sa žije.

Všetky Remarquove romány ovplyvnila vojna - priamo či nepriamo. Vojna vlastne jeho život určovala. Prvá svetová ho vyhnala zo školských lavíc na bojiská. Prenasledovanie nacistami počas druhej svetovej z neho urobilo štvanca a tuláka, ktorý skončil v Amerike, kde musel tvrdo bojovať o prežitie.
Erich Maria Remarque, vlastným menom Kramer, sa narodil v Osnabrücku v Rakúsku v roku 1898 a zomrel v roku 1970 v Locarne vo Švajčiarsku. Literárne patril medzi tzv. stratenú generáciu.
Upozornil na seba už prvým románom Na západe nič nového, v ktorom dokonale vyjadril absurdnosť vojny. Ako spisovateľ bol veľmi plodný, a všetky jeho romány sa stali ihneď známymi - Čas žitia a čas umierania, Iskra života, Cesta späť, Miluj blížneho svojho, Víťazný oblúk, Čierny obelisk. Všetky sú vlastne protivojnové - sú to romány večne nezodpovedanej otázky ľudstvo a vojna.
Najvýstižnejšiu charakteristiku tupca, ktorý nemôže nič iné, len sa stať nacistom, prináša jeho opis Henricha Krolla v Čiernom obelisku. "Patrí medzi ľudí, čo nikdy nepochybujú o svojich názoroch - preto nie sú len nudní, ale aj nebezpeční. To je tá masa našej milovanej vlasti, ktorá je vždy ochotná ísť znovu do vojny. Ničím sa nepoučili..." píše.

Spisovateľovi sa dokonale podarilo vystihnúť pocity jednotlivca, dokázal každej postave dať osobitý charakter, a tým vytvoriť plejádu pováh, ktoré spája jedna vec - nevládzu sa vyrovnať s minulosťou a vlastne ani nemajú šancu. Preto končia väčšinou tragicky. Remarquovi sa však podarilo vyhnúť lacnej sentimentalite, akú mu chceli niektorí kritici pripísať, lebo jeho romány sa dobre čítajú.
Veľmi zvláštny postoj zaujíma Remarque ku svojim ženským postavám. Presnejšie povedané - jeho svet v románoch je vyložene mužským svetom a ženy tvoria "ono" tajomstvo, ktoré mužov strácajúcich vieru i nádej drží ešte pri živote. Ženy sú na snívanie a túžbu. Aj keď k nim nemajú rytiersku úctu, sú pre nich éterickými bytosťami a ich krehkosť núti mužov ochraňovať ich.

Aj Pat v románe Traja kamaráti je značne idealizovaná, ba miestami až neskutočná, najmä preto, že sebectvo, povrchnosť a túžba po peniazoch akoby sa jej nedotkla. Iste to ovplyvňuje aj jej choroba a tým vyčlenenie z každodennosti a starostí ostatných ľudí. "Je to krásne zhovárať sa stebou, Pat. Čo budeš robiť dnes večer? Dnes máme malú slávnosť. Začína sa o ôsmej. Práve sa obliekam. Čo si vezmeš na seba? Strieborné šaty? Áno Robby. Strieborné šaty, čo som mala na sebe, keď si ma niesol chodbou."
Akoby zlý, drsný a krutý svet bol mužským svetom a ženy so svojou nehou a čistotou mali túto krutosť vyrovnávať. Kiež by bol Remarquov svet skutočný.

Autor: ds