1792 -- vo Field Place sa narodil anglický ranoromantický básnik Percy Bysshe Shelley. Ovplyvnený spismi osvietenských filozofov, deizmom, ideálmi Veľkej francúzskej revolúcie. Filozofická báseň: Kráľovná Mab je víziou racionálneho usporiadania spoločnosti po zániku súdobých inštitúcií. Spoločenskú revolúciu a zdokonaľovanie ľudského ducha zobrazil v skladbe: Islamská vzbura. Tému zvrhnutia tyranie a nastolenie nového harmonického poriadku vyjadril vo svojej vrcholnej skladbe: Odpútaný Prométheus. Z drobných lyrických básní vyniká: Óda na západný vietor, významná je tiež esej: Obrana poézie. Utopil sa v Taliansku 8. júla 1822.
1859 -- narodil sa nórsky prozaik Knut Hamsun, vl. m. Knud Pedersen, najvýznamnejší nórsky románopisec. Autor psychologických, lyrických a spoločensko-kritických románov. Jeho diela sú preniknuté duchovnou mystikou a láskou k prírode: Hlad, Nová zem, Pan, Požehnanie zeme, románový cyklus: Landstrykere. Autor básní: Divoký chór, drám: Pri bránach kráľovstva, Hra života, Kráľovná Tamara. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1920). V starobe, počas 2. sv. vojny sa skompromitoval sympatiami k nacizmu. Po vojne bol odsúdený k strate majetku. Svoj postoj sa snažil ospravedlniť v memoároch Na zarastených chodníkoch. Zomrel 19. februára 1952.
1863 -- v Turčianskom sv. Martine sa konalo prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej, novej slovenskej celonárodnej kultúrnej inštitúcie. Zišlo sa na ňom okolo 5000 slovenských národovcov. Za predsedu MS zvolilo zhromaždenie Štefana Moyzesa (katolíka, banskobystrického biskupa), 1. podpredsedom sa stal Karol Kuzmány (evanjelik, superintendant cirkevných zborov).
1869 -- v Martine vznikol celonárodný spolok slovenských žien Živena. Podnet na jeho založenie dal publicista Ambro Pietor, prvou predsedníčkou bola Anna Pivková a od roku 1894 ho viedla spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová.
1884 -- v Starej Pazove v Juhoslávii sa narodil slovenský spisovateľ a dramatik, evanj. farár Vladimír Hurban Vladimírov, pseud. VHV, vl. m. Vladimír Konštantín Hurban, vnuk spisovateľa J. M. Hurbana. Dielo: Pazovské čítanie, Záveje, Zem, Milica Nikoličová, S.O.S., Homo sapiens, Zámka škripí. Zomrel 28. septembra 1950 v Starej Pazove.