"Možno by som aj chcel, ale ústava krajiny to nedovoľuje," odpovedal Putin na priamu otázku. Dodal, že "dnes je pre Rusko najdôležitejšia stabilita, ktorú môže dosiahnuť len s pomocou súčasných zákonov a ústavného poriadku". No vzápätí predniesol slová, ktoré médiám dali príčinu špekulovať. "Do roku 2008 je ešte dosť času, a ja som presvedčený, že toho mnoho urobíme, okrem iného i spoločne s fínskym vedením," povedal ruský líder v malebných parkoch letnej prezidentskej rezidencie na juhozápade Fínska.

V Rusku na Putinove výroky zareagovali záplavou dohadov o tom, či prezident nemieni do volieb zmeniť ústavu tak, aby nemusel z Kremľa odísť. Putin sa naposledy o možnosti, že zostane hlavou štátu i na tretie volebné obdobie, vyjadroval v nemeckom Hannoveri. Tam pripustil, že by mohol kandidovať po štvorročnej prestávke, teda v roku 2010. Ústava totiž zakazuje kandidovať len trikrát po sebe.

V tlači si už posudzovanie budúcich volieb vyslúžilo ustálený termín "Problém 2008". Najčastejšie sa uvádza, že Putin by mohol prejsť na štyri roky do inej významnej funkcie, napríklad stať sa premiérom a do Kremľa na tento prechodný čas nasťahovať poslušného následníka, napríklad súčasného ministra obrany Sergeja Ivanova. Ďalší variant, ktorý presadzuje slávna politologička Oľga Kryštanovskaja je tzv. "nemecký model". Bude zavedená funkcia kancelára (tá sa však v ruských podmienkach môže volať aj inak), nový prezident sa stane len bábkovou figúrkou a Putin "ako kancelár bude pri moci bez volieb ešte 20 rokov", vyhlásila nedávno Kryštanovskaja.

Autor: agentúra Epicentrum pre SME