Ako sa z rodáka z chudobného španielskeho vidieka v La Mancha stal glorifikátor gýču a jeden z dôležitých reprezentantov postmoderny? Čo je pre postmoderný almodóvarovský štýl príznačné? Zodpovedať tieto otázky sa na 312 stranách publikácie Pedro Almodóvar snažia dve mladé autorky, hispanistka Viktória Matáková a kunsthistorička a filmová teoretička Petra Hanáková.
Podstatnú časť publikácie, ktorá je výsledkom viacročnej prípravy, tvoria výklady Viktórie Matákovej, ktorá chronologicky, v širšom kultúrno-spoločenskom kontexte analyzuje 15 filmov Pedra Almodóvara. Všíma si podmienky, zákulisie, v ktorom Almodóvarovo dielo vzniká, premeny, ktorými jeho tvorba prechádza a aj to, ako sa mení jeho publikum, resp. reakcie publika na jeho filmy.
Veľký priestor pritom autorka necháva charakterizácii filmových postáv, ktoré sú v Almodóvarových filmoch jedinečné a pochádzajú predovšetkým z okraja spoločnosti: transsexuáli, transvestiti, homosexuáli, frustrované ženy v domácnosti, či "ženy na pokraji nervového zrútenia". Matáková si takisto všíma, ako sa prelína život a tvorba režiséra, ktorý sám autobiografickú dimenziu vo svojich filmoch nepopiera.
Almodóvar vyrastal obklopený ženami a práve ony hrajú v jeho filmoch dominantnú úlohu. Funkcia mužských postáv je, až na zriedkavé výnimky, skôr marginálna. Ďalšia výrazná paralela so životom režiséra je badateľná aj v jeho zatiaľ naposledy realizovanom filme Zlá výchova. Almodóvar v mladosti prešiel prísnou katolíckou výchovou, a Zlá výchova je práve návratom k tejto epoche jeho života: "Prostredníctvom Zlej výchovy si nevyrovnávam účty s kňazmi, ktorí ma zle vychovávali, ani s klérom všeobecne. Keby som cítil potrebu pomstiť sa, nečakal by som s tým štyridsať rokov. Cirkev ma nezaujíma, ani ako protivník," cituje autorka režiséra.
Časť od Petry Hanákovej nemá podobu historickej štúdie, je skôr historickou esejou. Autorka sa v jednotlivých kapitolách zameriava na fenomény, javy, ktoré sú pre Almodóvarovo dielo symptomatické. Analyzuje ho napríklad z pohľadu žánru, postáv, toposu, ikonografie, všíma si obsedantné témy, tzv. "idées fixes" a pod. Ponúka pritom vlastnú, pútavú interpretáciu "almodóvarovského" fenoménu. Svoju časť knihy dopísala Hanáková už v roku 2002, preto jej analýza žiaľ neobsahuje zmienku o Zlej výchove.
Okrem vysokej informatívnej hodnoty knihy treba oceniť, že autorky napísali dielo, ktoré sa dobre číta. Zrozumiteľnosť textu určite uľahčí aj to, že meno Almodóvar nie je nášmu, najmä klubovému divákovi neznáme, a preto môže ľahšie sledovať Matákovej popisy veľmi krkolomných a prešpekulovaných dejových línií filmov Pedra Almodóvara.
Knihu vydal Slovenský filmový ústav v edícii Camera Obsura a je obohatená o kompletnú Almodóvarovu filmografiu a o fotografický materiál.
Autor: Ildikó Pongó(Autorka je filmová publicistka)
