Ďakujeme, Montreal - hlása transparent austrálskych plavkýň v hľadisku počas záverečného dňa plaveckých MS v Kanade. FOTO - SITA/AP
Pätnásť dní svetového šampionátu v plaveckých športoch v Montreale vynieslo organizátorom stratu vyše 3,2 milióna dolárov. Starosta Gerald Tremblay rýchlo avizoval, že daňových poplatníkov najväčšieho mesta quebeckej provincie to nebude stáť ani dolár navyše.
"Vykryjeme to z iných zdrojov," oznámil. Montreal, ktorý začiatkom roka musel o pridelenie šampionátu pre finančné problémy tuho bojovať, si za cieľ vytýčil predať 200-tisíc vstupeniek, no z pokladníc zmizlo len 160-tisíc.
Navyše Amerika si hneď po MS položila otázku, či stojí za to organizovať majstrovstvá sveta každé dva roky, len jedenásť mesiacov po olympijských hrách. "Človek nemá čas vydýchnuť si. Malo by to byť každé štyri roky. Šponovať sa každých dvanásť mesiacov je jednoducho nemožné," tvrdí šéf amerických plavcov David Salo. Aj napriek tomu, že sa USA dočkali v bazéne najväčšieho medailového zisku za posledných 27 rokov (32 medailí, z toho 15 zlatých).
Jeho slová podčiarkuje aj absencia hviezd typu Thorpa, Kločkovovej či van den Hoogenbanda. Šéf svetového plávania Alžírčan Mustafa Larfaoui však s jeho názorom nesúhlasí. "Len sa pozrite na štartovú listinu, 143 zúčastnených krajín sme ešte nikdy nemali. Pre väčšinu je svetový šampionát stále mimoriadne lákavý. Aj keď je tak krátko po olympiáde," tvrdí prezident Medzinárodnej plaveckej federácie.
Tak či onak, bol to zaujímavý šampionát. Deväť svetových rekordov a razantný nástup mlade čakal málokto. Americké tínedžerky Hoffová (16 rokov) a Zieglerová (17 rokov) si doplávali hneď na prvom veľkom podujatí po dve zlaté medaily, Jessica Hardyová (18 rokov) k titulu pridala i svetový rekord na prsiarskej stovke. "Pred olympiádou v Pekingu 2008 je to pre ne tá najlepšia motivácia," hodnotil pre New York Times ich výkon Michael Phelps.
Šesťnásobný olympijský víťaz si v Montreale síce vyplával päť zlatých, ale z toho len dve individuálne (tri má zo štafiet). "Nebol to jeho šampionát, ale nič lepšie sa nám nemohlo stať. Prestali sme sa spoliehať len na neho, a to ostatným môže len prospieť," tvrdí Salo.
Austrália síce medailový boj o plavecký trón s USA opäť prehrala (25:39), ale príliš nesmútila. Medzi mužmi ju pri neúčasti Thorpa zachraňoval len Hackett (3 zlaté + svetový rekord na 800 m), nikto iný sa v individuálnych finále medaily nedočkal. Zato v kategórii žien doslova žiarili. Austrálčanky vyhrali polovicu z dvadsiatich ženských disciplín, prsiarka Jonesová k prvenstvu pridala svetový rekord na 200 m. "Parádne predstavenie," pochvaľoval si šéf austrálskej výpravy Alan Thompson.
Premiérový svetový titul oslavovalo Zimbabwe vďaka znakárke Coventryovej, ktorá vyhrala 100 i 200 m. Grécke rany si po neúspechu v aténskom olympijskom bazéne hojil pre zmenu znakár Grigoriadis nečakaným titulom na 50 m znak.
Smutne sa domov vracala Čína. Hoci vďaka piatim titulom skokanov do vody skončila v medailovom rebríčku tretia, jej zástupcovia si nevyplávali ani jedno zlato. Číňania chcú byť o tri roky doma v Pekingu kráľmi olympiády, Montreal by mali brať ako prvé varovanie.
Deväť svetových rekordov z Montrealu
Muži (5)
50 m mot. Roland Schoeman (JAR) 22,96
100 m mot. Ian Crocker (USA) 50,40
200 m znak Aaron Peirsol (USA) 1:54,66
800 m v. sp. Grant Hackett (Austr.) 7:38,65
Ženy (4)
50 m prsia Jade Edmistonová (Austr.) 30,45
100 m prsia Jessica Hardyová (USA) 1:06,20
200 m prsia Leisel Jonesová (Austr.) 2:21,72
200 m mot. Otylia Jedrejczaková (Poľ.) 2:05,61
(Pozn. Schoeman pokoril svetové maximum už v semifinále 50 m mot. výkonom 23,01)
