Krídelníčka Zuzana Polónyiová sa vracia do slovenskej basketbalovej reprezentácie

Krídelníčka nemeckého basketbalového ligistu TV 1872 Saarlouis Zuzana Polónyiová hrala na Veľkej cene Slovenska koncom minulého týždňa v Košiciach (naše skončili tretie za Litvou a Tureckom, pred Chorvátskom a Fínskom) trikrát v základnej zostave. Dva razy spolu s Frniakovou, Žirkovou, Hirákovou a Kováčovou.

"V tejto pätorke som určite už hrala. Stopercentne vo viacerých ligových i euroligových ružomberských stretnutiach, na tréningu možno denne," usmiala sa žilinská rodáčka (29 rokov, 180 cm). Polónyiová pôsobila v rokoch 1993 - 1999 v SCP Ružomberok. Atmosféru Final Four najlepšej štvorky v boji o európsky titul skúsila v Llírii 1993 (4. miesto), zo Sofie 1996 a Larissy 1997 má bronz, v Brne 1999 bola členkou víťazného kádra.

Polónyiová bola od roku 1995 vždy v slovenskom družstve, ktoré sa pripravovalo na vrcholné podujatie. Na majstrovstvách Európy debutovala v Brne 1995 proti Moldavsku, Slovenky skončili štvrté. Na "strieborný" kontinentálny šampionát do Maďarska 1997 sa nedostala, hoci sa pripravovala s tímom do posledného dňa. O rok však reprezentovala na majstrovstvách sveta v Nemecku (naše obsadili 8. miesto ako štvrté Európanky).

Usilovná bojovníčka plniaca v obrane často zložité úlohy bola vždy taká nenápadná, až to bolo nápadné. V sezóne 1999/2000 prestúpila do košickej Cassovie, a akoby sa vyparila. Hrala v Poľsku za známu Wislu Krakov, odkiaľ odišla do belgického Brother Deerujk a momentálne pôsobí v Nemecku.

"Bola som prekvapená, keď sa zrazu ozval manažér Ivan Benninghaus, či nechcem reprezentovať. Samozrejme som súhlasila. Ihneď sa ozval tréner Jozef Rešetár, aby sme sa orientačne zoznámili s predstavami. Z tohto pohľadu nebolo príliš nad čím rozmýšľať. S potešením som sa poďakovala," vysvetlila basketbalistka jednoduchú cestu späť do reprezentácie.

Nad otázkou, či nečakala podobnú ponuku aj v predošlých rokoch, Zuzana chvíľu rozmýšľala. "Beriem to tak - zíde z očí, zíde z mysle, hoci Krakov skutočne nie je ďaleko. Načo špekulovať nad tým, čo bolo. Fakt je, že sa na mňa dlhý čas nikto nespomenul."

Polónyiová väčšinu hráčok pozná. Aj tie, s ktorými ešte nehrala. "Nemecká liga sa končí pred našou, teda finálové ligové série som každoročne videla doma na živo. Nie, ani vtedy sa so mnou nikto o reprezentácii nebavil."

Polónyiová iste neprišla do úplne neznámeho. "Som však rada, že striedame krátke prípravné bloky so zápasovými sériami, čo mi vyhovuje. Súčasný basketbal je hrou nacvičených signálov. Platí pevná obrana a rýchly protiútok. To chce neraz spôsob ,naslepo', teda sa musíme zohrať. Imponuje mi atmosféra v družstve s pokojným a priateľským trénerom. Výsledky na veľkej cene neboli zlé, hoci mohli byť aj lepšie. Najviac ma prekvapili Fínky, aj keď sme vyhrali. Lekciu z moderny sme dostali od Turkýň," hodnotila.

Polónyiová považuje dodatkovú kvalifikáciu, v ktorej nás čaká Taliansko (hráme v nedeľu v Košiciach) a Belgicko, za ťažký hlt od prvého stretnutia. "Taliansky basketbal bol vždy dobrý, navyše je nevyspytateľný. Belgičankám budú iste chýbať Wautersová a Wambeová, ktoré hrajú záver ženskej NBA, ale majú výbornú Deyartovú. Navyše, väčšina hráčok už skúsila veľmi silnú francúzsku ligu a ich Namur je skvelý tím. O ďalšej fáze kvalifikácie sa môžeme baviť, až keď do nej postúpime. Prognózy z brucha sú nanič."

Žilinčanka sa skutočne snaží. V Nemecku hrá, trénuje tím žiačok, na univerzite v Saarbrückene študuje kombináciu angličtina - šport, v rodnom meste na diaľku ekonomiku v doprave. "Nechcem, aby som zostala ,paf', keby som musela skončiť s vrcholovým športom," zdôraznila správnu životnú filozofiu.