Čo tá Moravcová robí? Už by mala skončiť - začul som, keď sa slovenská plavecká jednotka nedostala na svetovom šampionáte v Montreale do finále motýľkarského ani krauliarskeho šprintu. Akoby siedme miesto na sto metrov motýlik (jej najlepší výsledok v Kanade) bolo nejakým prepadákom. Od madridských MS 1986, kde plával vo finále Marcel Géry, sa medzi najlepšiu osmičku na svetovom fóre iný Slovák s výnimkou Martiny nedostal.
Moravcovej sa sympaticky málilo. Bodaj by nie, veď na sto motýľ obhajovala bronz z Barcelony. O odchode zo scény však napriek sklamaniu vôbec neuvažovala. Paradoxne tak robia všetci, okrem nej. Nie je jediný rozumný dôvod, prečo by naša úspešná reprezentantka po nevydarenom šampionáte mala s plávaním skončiť. Vari len vek, ale 35-ročný nemecký lekár Mark Warnecke (zlatý na 50 m prsia) dokázal, že sa dá vyhrávať aj v čase, keď mnohí jeho rovesníci už pomaly zabúdajú, že kedysi súťažne plávali.
Dvadsaťdeväťročnú Moravcovú plávanie stále baví, a tak rozmýšľa konštruktívne. Bezprostredne po jedinom finále, do ktorého sa v Kanade dostala, nelamentovala nad ústupom z pozícií, ale hľadala príčiny poklesu. "Viem, kde je chyba. Chýbala mi sila, pod čo sa podpísala aj zmena kondičného trénera." Polovicu možného času na prípravu v poolympijskom roku len oddychovala, napriek tomu do Montrealu letela. S vedomím, že môže len získať. "Bude to hop alebo trop," tvrdila ešte pred odletom do dejiska šampionátu.
Žiaľ, vyšiel druhý variant a Martina sa rovnako ako v roku 2001 z japonskej Fukuoky vracala domov bez medaily. Chuť odstraňovať nedostatky však dvojnásobnej olympijskej medailistke nechýba. Na najbližších MS v austrálskom Melbourne 2007 chce plávať tiež.
Od osobných a zároveň slovenských rekordov (prekonala ich už 203) bola v Montreale ďaleko, ale svet sa od jej časov priveľmi nevzdialil. Ak by minulý týždeň plávala na úrovni svojich najlepších časov, na sto motýlik by získala zlato, na polovičnej trati by skončila štvrtá a v krauliarskom šprinte šiesta. Pesimizmus nie je na mieste, hoci Martina netají, že zopakovať také vyšpičkované časy bude čoraz ťažšie. Ak nie nemožné.
Zvyšok skromnej plaveckej výpravy sa do Montrealu kvalifikoval len s B-limitmi, federácia však urobila dobre, že im dala zelenú. Ľuboš Križko si na oboch prihlásených tratiach (50 m motýlik i 50 m znak) vylepšil osobné maximá a na znaku stlačil aj slovenský rekord. Výsledkom bolo cenné semifinále, v ktoré pred odchodom ani sám priveľmi neveril.
Denisa Smolenová letela za oceán s čerstvým bronzom z juniorských ME v Budapešti na 50 m motýlik a presvedčením, že vrchol sezóny už má za sebou. V Kanade plávala ešte rýchlejšie. Nestačilo to ani na semifinále (23. miesto), no pre plavca niet väčšieho zadosťučinenia ako istota, že sa v bazéne stále zlepšuje. V osemnástich rokoch je to najlepšia motivácia do ďalších tréningových kilometrov.
