S deťmi je dobré začať hovoriť o peniazoch, keď sa o ne začnú zaujímať. Ak sa napríklad šesťročného dieťaťa opýtate, či chce dvadsať alebo päťdesiat korún, zrejme si vyberie päťdesiatku. Z toho vyplýva, že aj malé deti už poznajú hodnotu niektorých bankoviek.

Psychológovia hovoria, že pre vývoj dieťaťa je dôležitý vek od 9 do 15 rokov, pretože približne v deviatich rokoch si začínajú hľadať svoju identitu. V tomto veku si deti tvoria tzv. recept na úspech a vtedy je aj najlepšie začať sa s nimi dôkladnejšie baviť o peniazoch.

Učte deti, aby nepremýšľali o peniazoch ako o niečom, čoho majú nedostatok. Ak dieťa napríklad chce nový bicykel, a vy naň nemáte, nepovedzte mu, že si to nemôžete dovoliť. Poraďte mu, nech popremýšľa, ako si to môže dovoliť. Môže si na bicykel zarobiť kosením trávy u susedov či varovaním susedovie dieťaťa.

So zarobenými peniazmi ich potom učte hospodáriť. Podľa psychologičky Márie Tóthovej-Šimčákovej sa stáva módnym trendom, že rodičia zakladajú svojim deťom vkladné knižky. "Môžu tak sledovať tok peňazí na nich," hovorí.

Dobrým receptom tiež je, ak deťom ukážete, ako hospodári vaša rodina. Posaďte sa s deťmi k stolu a začnite vyplňovať svoje mesačné účty. Ukážte ich deťom a vysvetlite im, čo ktorý účet kryje. (Samozrejme, nemusíte im povedať o svojej finančnej situácii všetko.) Niektorí rodičia hovoria, že po tomto cvičení začínajú deti vypínať svetlá častejšie a sprchujú sa kratšie.

Ak platíte hypotéku, vysvetlite deťom, že peniaze na dom vám požičala banka a vy ich teraz musíte splácať. Za túto službu však musíte platiť určité poplatky (úroky), kým nesplatíte celú sumu.

Najlepšie je však deti učiť hravou formou. Hneď, ako pochopia zmysel platenia účtov, zoznámte ich s myšlienkou plánovania rozpočtu. Napríklad im povedzte, aby vypracovali týždenný rozpočet na jedlo. Začnite v malom.

Dieťaťu môžete povedať, aby si naplánovalo jedálny lístok na týždeň dopredu. Jeho úlohou bude zostaviť jedálny lístok tak, aby sa najedla celá rodina a cena jedla nepresahovala týždenný rozpočet.

Dovoľte deťom, aby jedálny lístok nielen navrhli, ale aby aj nakúpili potrebné jedlo. Môžu si tak porovnať plánovanú cenu jedla s cenou, ktorú skutočne zaplatili.

Veľmi dôležité je, aby ste s deťmi počas celého procesu diskutovali. Zistíte tak, čo sa v priebehu cvičenia naučili. Je možné, že si budú aj viac vážiť rodičovskú úlohu - možno nabudúce vami navarené jedlo neofrflú, ale poctivo zjedia.