Menšie deti zvyknú vreckové míňať na zmrzlinu či iné sladkosti. Hoci by im rodičia nemali určovať, na čo venované peniaze môžu a nesmú minúť, hospodáriť ich treba učiť odmalička.

ILUSTRAČNÉ FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

Nedávno sme sa stali svedkami situácie, ako otec dal svojmu 16-ročnému synovi 500 korún. Syn strčil peniaze do vrecka, bez slova sa otočil a odchádzal. Otec sa ho spýtal: "A to sa mi ani nepoďakuješ?"

Chlapec sa otočil a povedal: "Za čo?"

"Za tie peniaze," odpovedal otec.

"Ale to je predsa moje vreckové," povedal chlapec. "Zaslúžim si ho. Mimochodom, ostatní chlapci v škole dostávajú omnoho viac. Ale keď si myslíš, že by som ti mal poďakovať, tak teda ďakujem."

Potom sa otočil a odišiel.

Aj takúto ukážku typického myslenia mladých ľudí popisuje kniha Bohaté dieťa, bystré dieťa. Zažil ju iste nejeden rodič, ktorý má deti v tínedžerskom veku.

Americká psychologička Sharon Lechterová hovorí, že deti považujú svojich rodičov za bankomaty a vreckové za úplnú samozrejmosť.

"Prekvapuje ma, koľko mladých ľudí si myslí, že si zaslúžia peniaze. Tiež som si všimol, že mnohí rodičia používajú peniaze na to, aby sa zbavili pocitu viny. Rodičia, ktorí tvrdo pracujú, používajú peniaze ako náhradu za lásku a osobnú pozornosť," tvrdí autor knihy Robert T. Kiyosaki. Ako finančného experta sa ho rodičia často pýtajú:

Aké vysoké vreckové mám dávať svojmu dieťaťu?

Mal by som svojim deťom platiť za to, čo robia?

Platím dieťaťu za dobrý prospech. Je to rozumné?

Mal by som dieťaťu hovoriť, aby sa naučilo peniaze si zarobiť niekde na brigáde?

Klára Hantuzová z Banskej Bystrice hovorí, že ona napríklad svojmu 9-ročnému synovi vreckové nedáva. Staršej, 13-ročnej dcére však už áno. "Dbám o to, aby mala vo vrecku tak 40-50 korún. Raz až dvakrát do týždňa kontrolujem, či má dosť peňazí. Keď si chce niečo konkrétne kúpiť, tak si peniaze odo mňa vypýta a jej poviem, či môže alebo nie. Nebojím sa jej dať do ruky aj vyšší obnos, už si dáva pozor."

So stúpajúcim vekom rastú nároky detí na výšku vreckového. Mladí muži chcú svoje kamošky pozývať do kina či na diskotéku, a platiť im drinky. Dievčatá zase chcú mať pekné oblečenie (podľa možnosti značkové) a mať vlastné vreckové, aby nemuseli byť závislé od svojich priateľov.

Psychologička Mária Tóthová-Šimčáková si myslí, že je dobré naučiť dieťa poznať hodnotu peňazí a jednou z možných ciest je dávať im vreckové. "Je veľa rodičov, ktorí deťom zveria peniaze neskoro, keď sa už nenaučia hospodáriť. Už od školského veku by dieťa malo mať svoju kasičku, pomocou ktorej si bude hospodáriť. Ale to je predstava 10-20 korún za týždeň, nie stovák či nebodaj tisícok!" upozorňuje.

Nedoporučuje dávať deťom ako dary na narodeniny či Vianoce vyššie sumy peňazí. "Lepšie je uložiť ich deťom na vkladnú knižku alebo dať rodičom, nech im za ne niečo kúpia."

Stredoškoláci by už mali mať vlastné peniaze. Ak si ich nedokážu zarobiť vlastnou prácou, rodičia by im mali dávať vreckové podľa svojho uváženia a, samozrejme, možností. "Mali by pritom zvážiť aj to, na čo ich dieťa potrebuje - chce si za ne syn kúpiť cigarety alebo ísť do kina? Poznám prípad, keď jedno dievčatko všetky peniaze, ktoré dostalo, míňalo na sladkosti," hovorí Tóthová-Šimčáková.

Preto je dobré deťom peniaze nielen dávať, ale aj naučiť ich s nimi hospodáriť. "Aby dieťa nepovedalo vždy daj, ale malo aj niečo našetrené, prípadne zarobené. A keď bude chcieť drahšiu vec, môže na ňu aspoň zo svojej kasy prispieť, napríklad tretinou."