Atletika sa vracia do Helsínk: svetová premiéra je pamätná aj pre nás

Pár z hviezdnych okamihov československej atletiky na premiérových majstrovstvách sveta v Helsinkách: jedno z dvoch víťazstiev Jarmily Kratochvílovej,

BRATISLAVA - Atletika bola taká verná olympiádam, že jej päť kruhov takmer zovrelo hrdlo. Desaťročia zanovito odmietala vlastný svetový šampionát, lebo podľa jej regulí ním odjakživa boli olympijské hry. Spamätala sa, až keď na výsadnosť olympiád rezignovalo aj podobne konzervatívne plávanie.

Jeden z najstarších športov na svete má jedny z najmladších majstrovstiev sveta. Tie, ktoré sa začnú v sobotu na helsinskom Olympijskom štadióne, budú síce okrúhle, ale ide o jubileum, ktoré je v porovnaní s mnohými inými, oveľa mladšími športmi úsmevné. Atléti budú pasovať svetových šampiónov iba desiaty raz.

Helsinki bola šťastná voľba

Aj plávanie dlho váhalo, či prestrihnúť pupočnú šnúru s olympizmom. V bazéne sa o prvé svetové tituly začalo súťažiť až v roku 1973. Potom rezignovala aj kráľovná športov. "Premiéra sa už nedala dlhšie odkladať," skonštatoval taliansky športový denník Gazzetta dello Sport.

Rozhodnutie padlo na kongrese Medzinárodnej atletickej federácie v portorickom San Juane v roku 1978. Zásluhy sa často pripisujú Talianovi Primovi Nebiolovi, no turínsky advokát iba zlízal smotanu. Verdikt sa zrodil počas šesťročného pontifikátu Holanďana Adriaana Paulena (1976 - 1981). Aj ten, že miestom premiérového šampionátu budú Helsinki.

Šťastnejšiu voľbu si bolo ťažko aj predstaviť. Od európskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v roku 1973 boli Helsinki synonymom politického uvoľňovania a po bojkotoch OH 1976 a 1980 sa na majstrovstvách 1983 naozaj stretla kompletná svetová atletická špička po vyše desaťročí.

"Fínsko je z atletického hľadiska zasľúbená krajina," myslí si František Fojt, ktorý v osemdesiatom treťom pôsobil ako štátny tréner a neskôr sa stal šéftrénerom čs. atletiky. Päťmiliónová krajina získala v tomto športe len na jedenástich olympiádach do druhej svetovej vojny 36 zlatých medailí. "Navyše, v päťdesiatom druhom usporiadala jej metropola olympiádu, ktorá ostala v pamäti ako olympiáda Zátopkovcov," pripomína Fojt.

Štadiónu tróni veža vysoká ako presná dĺžka víťazného hodu oštepára Mattiho Järvinena na olympiáde 1932 (72,71 m) a pred ním sa vypína v životnej veľkosti socha legendárneho bežca Paava Nurmiho.

V päťdesiatom druhom aj v osemdesiatom treťom bol takmer ustavične plný ľudí, ktorí atletike rozumejú tak, ako málokde na svete.

Mysli na Zátopka!

Československá atletika v tom období prežívala druhú jar. Dozrela generácia silných osobností, akými boli bežkyne Kratochvílová, Kocembová, vrhači Bugár, Valent, Machura, Fibingerová, chodci Pribilinec, Blažek či Mrázek. Ich ambície mierili najvyššie, ako sa dalo.

"Nezvládnem to," vyhŕklo z Jarmily Kratochvílovej medzi dvoma masážami. "Nemysli na to - mysli na Zátopka!" zahriakol ju tréner Miloslav Kváč. Jeho zverenka mala tridsaťdva rokov a na ceste za životným úspechom zažívala životný stres.

"Vyžiadala si pokoj a čas na konečné rozhodnutie, oznámi ho až deň pred prvým štartom, čiže zajtra," zvestoval novinárom v predvečer šampionátu československý šéftréner Miloš Dajbych, ktorý všetko spískal.

Až do prvého štartového výstrelu MS visela vo vzduchu otázka: Pobeží prvá dáma našej atletiky okrem štyristovky aj osemstovku, na ktorej čerstvo držala svetový rekord?

Bežala - a ešte ako! Krkolomnú kombináciu zvládla hviezdne. Tridsaťtri a pol minúty po semifinálovej štvrťke vybehla na trať finálovej osemstovky a vyhrala aj tú. Po prvom triumfe si dala pivo a tabletku na spanie a na druhý deň vyhrala aj štyristovku - ako prvá žena na svete zabehla jedno kolo pod 48 sekúnd!

Kremnický rodák Jozef Pribilinec v najlepšej ére mexickej chôdze dokráčal do cieľa dvadsiatky druhý za renomovaným Ernestom Cantom a zlostil sa: "Nie som spokojný. Túžil som vyhrať."

Vyhral až o tri roky na európskom šampionáte v Stuttgarte a aj o päť na olympiáde v Soule. Ale on chcel vyhrať už v dvadsiatich troch rokoch v Helsinkách.

Túto premiéru nám budú závidieť

"Bol to buldog," tvrdí o už mŕtvom Dajbychovi jeho nástupca Fojt. "Maximalista, ktorý robil od rána do noci a takých ľudí si aj k sebe vyberal. Vedel zblázniť trénerov i atlétov a hoci nebol politicky činný, dokázal v minulom režime presadiť aj také veci, aké nepresadili ani nomenklatúrne kádre."

Zbláznil aj vtedajšieho podpredsedu telovýchovnej organizácie Rudolfa Dušeka, neskoršieho podpredsedu Európskej atletickej únie. Do Helsínk cestoval s čs. výpravou taký široký a pestrý realizačný tím, aký mala azda iba výprava NDR: okrem lekárov, masérov a metodikov aj fyzioterapeuti, akupunkturisti, psychológovia, ba tiež filmový štáb - nakrútil také metodické materiály, ktoré po prehratí na cédečka v Čechách využívajú dodnes. Pravdaže, aj odborníci na podporné prostriedky, dovolené aj nedovolené. V tých rokoch ešte dopingové kontroly nemali dnešnú prísnosť a precíznosť, čo zneužívali oba bloky, akurát že východný cieľavedomejšie, spravidla s tichou štátnou podporou.

Československo v medailovej bilancii šampionátu po poslednom helsinskom výstrele (4 - 3 - 2) predstihlo iba trio veľkých: NDR, USA a ZSSR.

"Červeno-bielo-modré budú módne farby olympiády 1984," predvídal Los Angeles Times. Omyl. Pod piatimi kruhmi v Kalifornii také farby ani nezaviali. Československo sa pridalo k moskovskému bojkotu Hier.

Šéf sveta kráľovnej Primo Nebiolo, ktorý rok 1983 vyhlásil za rok atletiky, po šampionáte sebavedome vyhlásil: "Túto premiéru nám bude svet dlho závidieť."

Jeho prognóza, na rozdiel od americkej, sa potvrdila. Televízne spoločnosti sa bili o prenosy zo svetových šampionátov a atletika začala zarábať milióny dolárov. Presne o desať rokov dal Nebiolo povel na skrátenie štvorročného cyklu majstrovstiev na dvojročný. Zároveň uvoľnil peniaze na to, aby atléti s medailami a diplomami mohli dostávať aj obálky s dolármi.

Od tej chvíle je atletika zasa na mieste, ktoré jej prirodzene patrí.

Veľké postavy premiéry

Carl Lewis (USA)

Vyhral stovku aj diaľku, napriek tomu, že skákal len dva pokusy medzi semifinále a finále šprintérskej štafety, ktorej na ceste k svojmu tretiemu zlatu pomohol k svetovému rekordu 37,86 s.

Edwin Moses (USA)

Absolvoval v poradí už 84. preteky na 400 m prek. bez prehry po sebe, hoci poslednú dvojstovku bežal s rozviazanou šnúrkou na tretre. Hneď po MS zabehol svetový rekord 47,02, ktorý je dodnes druhým najlepším výkonom vôbec.

Sergej Bubka (ZSSR)

Devätnásťročný, vtedy ešte takmer úplne neznámy skokan, zvíťazil v súťaži, ktorá pre nečas trvala tri dni a samo finále za účasti všetkých 27 skokanov bolo šesťapolhodinovým maratónom. Bol to prvý z jeho šiestich svetových primátov v sérii.

Marita Kochová (NDR)

Pomohla k prvenstvu obom štafetám, tretiu zlatú získala na 200 m a na stovke dobehla druhá - štvrťke sa vyhla.

Jarmila Kratochvílová (ČSSR)

Zvládla divú kombináciu 400 a 800 m v zlatej verzii, pričom na kratšej trati ako prvá na svete bežala čas pod 48 s, a navyše pomohla k striebru štvrtkárskej štafety.

Mary Deckerová (USA)

V mladosti zázračné dieťa dospelo, od októbra 1980 nepoznala pocit prehry a dosiahla cenné "double" na 1500 a 3000 m.

Heike Dauteová, neskôr Drechslerová (NDR)

V osemnástich rokoch vyhrala skok do diaľky a stala sa najmladšou šampiónkou. Súťažila na siedmich MS a v diaľke, na 100 a 4x100 m získala šesť medailí (2-2-2).

Premiéry MS

1872 box

1886 šach

1891 rýchlokorčuľovanie

1893 cyklistika

1896 krasokorčuľovanie

1898 vzpieranie

1898 zápasenie

1900 streľba

1903 športová gymnastika

1903 vzpieranie

1926 stolný tenis