Alena Kováčová (vľavo) so Zuzanou Žirkovou na vyhlasovaní ankety o Najlepšiu basketbalistku Slovenska 1999. FOTO - TASR

Alena Kováčová tvrdí, že hrať dodatkovú kvalifikáciu nie je dobré vysvedčenie, Zuzana Žirková hovorí: Stále máme veľké šancu hrať na majstrovstvách Európy, najdôležitejší bude prvý domáci zápasBasketbalistky sa po verdiktoch rozhodcov často menia na schopné herečky. Ak im arbiter odpíska faul, strúhajú nevinné tváre - ja? Pivotka ALENA KOVÁČOVÁ (26 rokov, 190 cm) zvykne tiež nechápavo ukázať prstom k sebe. Nerozčuľuje sa, jej "nerozumiem" pôsobí beťársky.

Hráčky Ružomberka stáli začiatkom apríla 1999 po víťazstve v Európskej lige netrpezlivo v reťazi poskakujúceho šťastia. Chystali sa prevziať pohár pre najlepší klub kontinentu. Najprv však vyhlasovali najlepšiu hráčku záverečného turnaja Final Four v Brne. Hlásateľ oznámil - Alena Kováčová. Popradská rodáčka nereagovala, spoluhráčky do nej strkali - choď. Alena vystrúhala presne rovnaké gesto ako pri odpískanom faule. Tentoraz nehrala žiadne divadlo. Žiarila nefalšovaným, ba ostýchavým šťastím. Mala dvadsať.

Krídelníčka ZUZANA ŽIRKOVÁ (25, 176 cm) hrala brnianske víťazné finálové stretnutie s talianskym Comom (63:48 pre Ružomberok) s krajným sebazaprením. Mala vážne zranený členok. V závere ju trénerka Natália Hejková oslovila - môžeš? Prikývla. Bojovala ako lev. Na slávnostnej recepcii som ju pristihol, ako v kútiku plače. Nepatrí sa vtedy vypytovať. Povedala sama: "To od šťastia, ale noha veľmi bolí."

Rok predtým (1998) debutovala prievidzská rodáčka v reprezentácii na majstrovstvách sveta v Nemecku. Slovenky skončili ôsme, štvrté z Európaniek. Vtedy to považovali za neúspech, dnes si taký výsledok sotva vieme predstaviť.

Športový riaditeľ Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA), Bratislavčan Ľubomír Kotleba, sa ešte v základnej skupine v Münsteri zamýšľal: "No, skutočne nehráme bohviečo. Ale rastie nám hviezda svetového formátu. Tá pekná nižšia blondína. Toľko odvahy som doslova u dievčatka medzi toľkými esami ešte nevidel. Musím si zapamätať - Zuzana Žirková." Mala tesne pred osemnástimi narodeninami.

Kotleba predvídal bezchybne. V uplynulej sezóne Žirkovú, hráčku Gambrinusu Brnu, v štrnástich kolách základnej skupiny euroligy štyri razy vyhlásili na internetovej stránke FIBA Europe za hviezdu týždňa. Rovnaký počet patril už len najlepšie platenej pivotke z ruskej Samary, Belgičanke Ann Wautersovej.

Zo senzačných slovenských basketbalistiek z konca minulého storočia hrajú medzi absolútnou kontinentálnou, ba v eurolige, dnes i svetovou špičkou len Alena a Zuzana v brnianskom drese. Obe reprezentačné opory odpovedali na rovnaké otázky.

O reprezentácii Slovenska

Nikdy ste neodmietli reprezentovať, hoci ste nastupovali aj so zranením. Prečo je pre vás také príťažlivé hrať v slovenských farbách?

Alena: "Lebo je to najcennejší dres. Bola som nevýslovne šťastná, keď mi na majstrovstvách Európy v Brne 1995 zrazu tréner Matyáš povedal v zápase proti Moldavsku - bež hrať. Nemala som ešte sedemnásť. O dva roky som už bola na ME strieborná, hrala som na olympiáde. Vždy rada, v skvelej partii, najlepšie ako som vedela."

Zuzana: "Hrať za Slovensko je česť. Tie drobné zranenia sa vždy dali prežiť. Pre mňa má pobyt v reprezentačných blokoch aj praktický význam. Lepšie sa pripravím na klubovú sezónu, akoby som sa niekde lopotila individuálne. Pravda, pôsobila som aj v ženskej NBA. Na túto súťaž si treba zvyknúť. Môže sa stať, že z ničoho nič sa prestanete páčiť koučovi, v mojom prípade to bola trénerka. Veľa času som iba nervózne presedela."

Mali ste, alebo máte ťažké srdce na spoluhráčky, ktoré nie sú také obetavé ako vy, a odmietajú reprezentovať, alebo chápete ich príčiny?

Alena: "Nezamýšľam sa nad tým. Asi majú svoje dôvody."

Zuzana: "Občas, keď už hrám trebárs piaty zápas po sebe štyridsať minút na pokraji vyčerpania, a akurát mi to nejde - zalomcuje mnou hnev, keby tu bola tá alebo iná, nemuseli by sme takto drieť. Sú to však iba okamihy. Inak im to nevyčítam, môžu mať príčiny. Veru, aj oprávnené."

Slovensku prvýkrát v histórii hrozí, že nebude hrať na európskom šampionáte. Pripúšťate takúto možnosť?

Alena: "Už to, že musíme hrať dodatkovú kvalifikáciu, nie je dobrým vysvedčením pre náš basketbal. Prehajdákali sme náskok v riadnej. Môžu však za to hráčky alebo tréner? Určite nie, príprava bola chaotická, nemalo to hlavu ani pätu. V závere chýbali sily. Teraz chytáme zajaca za chvost. Už to má koncepciu, sme výborná partia, príprava je dobrá. Ťažko však predvídať, či skutočne postúpime, stačí jeden nevydarený zápas. Šancu však máme určite veľkú."

Zuzana: "Nepripúšťam, máme dobrý tím. V športe sa môže stať všeličo, ale vopred hovoriť o možnom neúspechu je hlúposť."

Kvalifikácia bude veľmi náročná. Skúste si zaprorokovať, kto bude vaším najväčším konkurentom v boji o účasť na tureckom šampionáte?

Alena: "Každý zápas bude náročný. V špičkovom basketbale sa objavujú nové krajiny. Napríklad Fínky - hrajú tvrdý, dobrý, moderný basketbal. Napriek tomu si myslím, že sa rozhodne medzi nami a Poľkami. Ak nastúpia s Bibrzyckou a Dydekovou môžu patriť aj k favoritkám na celkové prvenstvo, nielen na postup."

Zuzana: "Najťažšia bude prvá štvrtina prvého zápasu dodatkovej kvalifikácie v Košiciach o týždeň s Talianskom. Budeme cítiť zvýšenú zodpovednosť. Ak sa nám začne dariť, je dobre, ale môže nastať aj druhý prípad a vtedy musíme bojovať, prekonávať sa. Mimochodom, o Taliankach hovorí málokto. Je to však krajina s veľkou basketbalovou tradíciou, vždy mala dobré kluby. Na reprezentačnej úrovni dávno nič nedosiahla a iste chce. Teda, pozor! Zhodujem sa však s Alenou, rozhodne sa medzi nami a Poľkami."

O kluboch i vzťahoch

Od roku 2000 sú vaše cesty viac-menej spoločné po osi Ružomberok - Šopron - Brno. Ste dobré kamarátky, alebo sú vaše vzťahy čisto športovo-profesionálne?

Alena: "Sme kamarátky, hoci tá spoločná cesta je dielom náhody, nie dohody. Spočiatku, najmä v Šoprone sme na sebe v cudzom prostredí dosť lipli. Aj teraz sa spolu pobavíme, ale v Brne je to rovnaké aj s ostatnými spoluhráčkami. V reprezentácii je tiež senzačná partia."

Zuzana: "Sme kamarátky, ale nie na život a na smrť. V poslednom čase máme už svoje okruhy známych, vlastné záujmy, radosti, starosti. Dobre, že nie sme tak často spolu, mohli by sme si začať liezť na nervy."

Čisto teoreticky - ak by ste boli raz trénerky, aké prednosti vo fungovaní klubu, tréningových metódach, hráčskych ťahoch by ste uplatnili z Ružomberka, Šopronu, Brna vo vašom "ideálnom" tíme?

Alena: "Môj život po skončení kariéry sa nebude uberať trénerským smerom. Ale keď ide o teóriu, vo všetkom by som sa snažila napodobňovať Natáliu Hejkovú. Je to najlepší tréner, akého som poznala. Do jej koncepcie, s jej životnou i športovou filozofiou, by som si potom vybrala z Ružomberka, Brna a Šopronu hráčky."

Zuzana: "Trénerka iste nebudem. Som impulzívny typ. Poviem to jemne, moje zverenky by boli zo mňa minimálne nervózne. Teoreticky? Všetko by som založila na prepracovanej obrane, tadiaľ dnes vedie cesta k úspechu. Podľa týchto schopností by som zostavila tím."

Vaša zbierka klubových úspechov je približne rovnaká, obe ste majsterkami troch krajín (Slovensko, Maďarsko, Česko), získali ste dve európske prvenstvá v Ružomberku, v tomto roku nechýbalo veľa a vyhrali ste Európsku ligu s Brnom. Ceníte si niektorú medailu najviac?

Alena: "Euroligové zlato z Brna 1999 a maďarský titul."

Zuzana: "Zhoda, ibaže maďarský titul by som dala takmer na úroveň toho prvého euroligového. Tak ako nás šopronskí fanúšikovia oslavovali, to sa zažije iba raz. Vládla tam úžasná nálada, ešte dnes mám z toho príjemné chvenie."

Viete porovnávať, v čom to je, že z troch špičkových klubov, v ktorých ste hrali a v jednom stále hráte, vyhral zatiaľ euroligu iba Ružomberok?

Alena: "Opäť prízvukujem, trénovala nás Natália Hejková. Ružomberok bol skvele poskladaný tím zo slovenských basketbalistiek doplnený dvoma senzačnými legionárkami. Dlho sme tvorili výbornú partiu. Aj Brno vyhrá euroligu. Asi by sa tak už stalo, keby sme hrali Final Four doma. O rok, ak sa doň dostaneme, nám ho už dúfam pridelia."

Zuzana: "Ružomberské tituly boli dielom tisícich drobností, ktoré tvorili dokonalú mozaiku hráčskych osobností. Aj ja si myslím, čo Alena - dočkám sa aj v Brne."

Najmä druhé víťazstvo v najvyššej kontinentálnej súťaži na domácej ružomberskej pôde v roku 2000 sa rodilo v zložitých podmienkach a črtajúcej sa kríze vzťahov. Dokonca sa povrávalo, že družstvo uvažuje na finále s Bourges nenastúpiť. Skutočne to bolo také vážne?

Alena: "Boli zlé vzťahy, nie však medzi hráčkami, alebo basketbalistkami a trénerkou. Išlo o peniaze. Doslova nás ťahali za nos. Sľubovali a sľubovali. Skutočne nás zopár sedelo a padli aj slová, že nenastúpime, ak nedostaneme vážny prísľub, že sa veci dajú do poriadku. Bol to však iba taký chvíľkový zúfalý nápad. Kto by nehral o európsky titul? Vyhrali sme ho a mysleli si, že dostaneme, čo nám patrí. Nič z toho nebolo. Ružomberok so mnou vybabral ešte raz. Priznám sa - ak by som sa dnes mohla vrátiť do roku 2000, nenastúpila by som a prehovárala by som aj ostatné."

Zuzana: "Vzťahy boli skutočne zlé. Nie celé družstvo rozmýšľalo nenastúpiť, hoci aj mne na chvíľu také preblesklo hlavou. Nikto to iste nemyslel vážne. Napokon sme bojovali až za hranicami možností. Napriek tomu na víťazstvo po dvojnásobnom predĺžení so slávnym Bourges nespomínam tak pekne ako na to prvé."

Obe budete hrať aj v nasledujúcej sezóne v Brne. V čom je tento klub príkladný, príťažlivý?

Alena: "Sme výbornou partiou. Klub funguje ako hodinky a máme pred sebou veľký cieľ."

Zuzana: "Už som tam doma. Máme výborného trénera, sme veľké kamarátky, ktoré chcú vyhrať euroligu."

O peniazoch, hoci aj nepriamo

Zuzana, vy ste v tejto sezóne poďakovali za iste lukratívnu ponuku Jekaterinburgu a neprestúpili. Alena, vás tiež v minulosti lákal tento špeciálne bohatý klub. Prečo ste odmietli?

Alena: "Tréma, neverila som ruským praktikám. Doma som mala istotu. Ponuka to bola lukratívna, až sa mi rozum zastavil. Peniaze mi nie sú cudzie, ale úplne všetko neznamenajú."

Zuzana: "Zvolila som domov, istotu, obľúbený kolektív. Tiež neverím ruským praktikám, hoci nepochybne platia kráľovsky."

Niektoré slovenské kluby sa sťažujú, Ružomberok otvorene, basketbalistky ovládajú agenti. Ako vychádzate s nimi vy?

Alena: "Ja som momentálne v tomto smere voľná. Rok mám pokoj, budem hrať v Brne. S mojím bývalým agentom som sa nepohodla. Ak bude treba, iste sa nejaký nájde, poznám dosť serióznych. Spomenuli ste Ružomberok - ak by mi boli vyplatili, čo sú mi dlžní, zrejme zaň hrám dodnes."

Zuzana: "Mojím je Rus žijúci v USA. Vychádzame skvele, rešpektuje princíp, že agent ide v prvom rade po ruke hráčke, nie naopak."

Všeobecne panuje názor, že ruské kluby predovšetkým Samara a Jekaterinburg ponúkajú zbytočne veľké sumy, a ničia tým ostatné družstvá. Vraj hrozí, že zmluvy narazia na finančný strop, a v kolektívnych športoch vôbec nastane situácia podobná výluke v NHL. Čo si o tom myslíte?

Alena: "Oni neponúkajú iba veľké sumy, ale kupujú si aj organizátorské práva i rozhodcov. Väčšina hráčok ich ponukám neodolá. Nedokážem si predstaviť, kam sa až vyšplhajú sumy. Sú to často mafiánske spôsoby, teda nevylučujem ani krach zo dňa na deň. Samozrejme, preplácanie robí starosti iným klubom, ale nejaký štrajk klubov či hráčok v Európskej lige nehrozí."

Zuzana: "Súčasný špičkový šport dirigujú peniaze, veľa peňazí. Úprimne hovorím, žiaľ. Extrémne vysoké platy v Samare a Jekaterinburgu lákajú hviezdy a ničia druhé kluby. Ale dá sa s tým niečo robiť? Euroliga iste neskrachuje, ale menej bohaté kluby to majú stále ťažšie. Medzi basketbalom a hokejom je podstatný rozdiel, v našom športe stačí preplatiť tri-štyri hráčky trebárs z USA a Austrálie a máte zrazu veľký klub."

Vizitky

Alena Kováčová

Narodená: 10. novembra 1978 v Poprade

Post: pivotka (190 cm)

Kluby: MBK Poprad (1993 - 1994), SCP Ružomberok (1995 - 2000), Gysev (dnes Euroleasing) Šopron (2000 - 2002), SCP Ružomberok (2002 - 2003), Gambrinus Brno (2003 - ).

Úspechy

Olympiáda: 2000 - 7. miesto

Majstrovstvá sveta: 1998 - 8.

Majstrovstvá Európy: 1995 - 4., 1997 - 2., 1999 - 4., 2003 - 7.

Európska liga: 1996 - 3., 1997 - 3., 1999 - 1., 2000 - 1. (za Ružomberok), 2004 - 4., 2005 - 2. (za Brno)

Sedemnásobná majsterka Slovenska, dvojnásobná Česka, raz Maďarska. Trikrát najlepšia basketbalistka Slovenska (1999, 2001, 2002), najlepšia hráčka Final Four (1999).

Zuzana Žirková

Narodená: 6. júna 1980 v Bojniciach

Post: krídelníčka na mieste dvojky (176 cm), mimoriadne aj rozohrávačka

Kluby: Palimpex Prievidza (1994 - 1996), Delta Košice (1996 - 1998), SCP Ružomberok (1998 - 2000), Gysev Šopron (2000-2002), Gambrinus Brno (2002 - 2005).

Úspechy

Olympiáda: 2000 - 7. miesto

Majstrovstvá sveta: 1998 - 8.

Majstrovstvá Európy: 1997 - 2., 1999 - 4., 2001 - 8., 2003 - 7.

Európska liga: 1999 - 1., 2000 - 1. (za Ružomberok), 2003 - 3., 2004 - 4., 2005 - 2. (za Brno).

Dvakrát majsterka Slovenska, trojnásobná Česka, raz Maďarska. Dvakrát najlepšia basketbalistka Slovenska (2003, 2004).

Zuzana Žirková v súboji s hráčkou Srbska a Čiernej Hory Larou Mandičovou na majstrovstvách Európy 2003 v gréckom Patrase. FOTO - TASR

Alena Kováčová strieľa vo vlaňajšom zápase kvalifikácie o postup na ME proti Chorvátsku. FOTO - TASR

Alene Kováčovej (vľavo) blahoželá k oceneniu najlepšia basketbalistka Slovenska 2001 trénerka Natália Hejková. FOTO - TASR

Zuzana Žirková skladá na Bratislavskom hrade olympijský sľub pred odletom našej výpravy do Sydney 2000. FOTO - TASR