MONTREAL - Na svetovom šampionáte v Montreale svitol európsky deň. Plavci starého kontinentu sa počas prvých troch finálových dní dočkali jediného prvenstva (Francúzka Manaudouová na 400 m voľný spôsob), v stredu večer vyhrali tri zo štyroch finále.

Najnečakanejšie bolo zlato nemeckého veterána Marka Warneckeho na 50 m prsia. Tridsaťpäťročný rodák z Bochumu, ktorý sa živí ako lekár, sa stal vôbec najstarším plaveckým šampiónom histórie. Po prvé svetové zlato v kariére si doplával v čase, keď už ostatní plavci dávno ukončili kariéru. Doterajším najstarším víťazom bol ruský krauliar Alexander Popov. Počas barcelonského double na posledných MS (vyhral 50 i 100 m) mal 31 rokov.

Olympijský víťaz Američan Michael Phelps sa rozhodol 200 m motýlik v Kanade neplávať, čo využil 20-ročný Poliak Pawel Korzeniowski. Na zlato stačilo juniorskému majstrovi Európy spred dvoch rokov a štvrtému z olympiády aj priemerný čas 1:55,02, keď odolal aj finišu ázijských delfinárov - druhého Japonca Macudu (1:55,62) i bronzového Číňana Wu Penga (1:56,50).

Krauliarsku dvojstovku žien mala do troch štvrtín najlepšie rozbehnutú Talianka Federia Pellegriniová, no na poslednej päťdesiatke mala najviac síl bronzová z Atén Francúzka Solenne Figuesová. Vyhrala výkonom 1:58.60, Talianka bola pomalšia o trinásť stotín sekundy. Po bronz si zhodným časom (1:59,08) doplávali Číňanka Ju Jang a Švédka Josefin Lillhageová.

Jediným neeurópskym víťazom štvrtého finálového dňa plaveckých súťaží sa stal Austrálčan Grant Hackett na 800 m voľným spôsobom. Svoje druhé montrealské zlato (vyhral aj 400 m) okorenil svetovým rekordom 7:38,65. Doterajšie maximum krajana Iana Thorpa z Barcelony 2003 pokoril o vyše pol sekundy. "Každý svetový rekord je nádherný pocit a keď navyše zlepšíte čas takej legendy ako je Ian, je to úžasné," tvrdil prvý plavec, ktorý si vyplával titul na štyroch svetových šampionátoch.

Hackett najlepšie demonštruje, akými veľkými skokmi sa plávanie hýbe dopredu. Prvú stovku (54,38) zvládol rýchlejšie ako John Devitt pri svojom olympijskom zlate v Ríme 1960 a po dvesto metroch bol takmer o sekundu rýchlejší ako legendárny Mark Spitz pri svojom svetovom rekorde z Mníchova 1972. V polovičke trate bol za 3:47,17, rýchlejšie ako Jörg Hoffman pri triumfe na MS 1991. "Jednoducho perfektné preteky," tešil sa už 9-násobný majster sveta a držiteľ pätnástich medailí z MS (9 - 5 - 1).

Vývoj rekordu na 800 m v. sp.