. Študoval na evanj. lýceu v Bratislave a v nemeckej Jene. Od r. 1849 až do smrti bol profesorom slovenskej archeológie na viedenskej univerzite. Debutoval zbierkou Básně, z ktorej niektoré vlastenecky orientované vyradila cenzúra. Bol prvým autorom, ktorý svojou tvorbou presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Jeho najvýznamnejším dielom je básnická zbierka Slávy dcera, v ktorej spojil obdiv k slávnym a tragickým dejinám Slovanov s osobnou milostnou lyrikou a vierou v uskutočnenie vlasteneckých humanistických ideálov. Zbierka v prvom vydaní v r. 1821 obsahovala 151 sonetov, v r. 1832 už 615 a v r. 1852 sa rozrástla na 645 sonetov. Ďalšie dielo: Vlastenec, Národnie zpievanky čili Písně světské Slováků v Uhrách, jak pospolitého lidu, tak i vyšších stavů. Autor vedeckých rozpráv o slovanskej vzájomnosti a autobiografie Paměti z mladších let života Jana Kollára sepsány od něho samého. Zomrel 24. januára 1852 vo Viedni.