. "Konečne. Päť rokov očakávaní a tlaku, kedy už konečne niečo vyhrám, som zhodila z pliec. O to sladšie teraz prvý titul chutí," vydýchla si šťastná Jonesová.

Hoci má olympijské zlato zo štafety, neschopnosť presadiť sa aj individuálne ju gniavila ako ťažký balvan. Leisel sa už na olympiáde v Sydney 2000, kam sa v pätnástich kvalifikovala ako najmladšia členka výpravy, tešila zo striebornej medaily. Vyššie to už nešlo ani za svet.

O rok neskôr na MS v japonskej Fukuoke prehrala na stovke boj o zlato s Číňankou Luo Xue-juan a rovnako sa skončilo aj barcelonské finále z roku 2003. A to v semifinále zaplávala Jonesová svetový rekord 1:06,37. Montreal v tomto smere prežil málo vídané repete.

Vykúpenie mala priniesť vlaňajšia olympiáda v Aténach, ale Jonesová si neudržala ani len striebro. Prvá bola znovu Luo. Pred Leisel, ktorá už v tom čase držala svetový rekord z tejto trate (1:06,37), sa dostala aj krajanka Brooke Hansonová. Časť austrálskej výpravy sa za Jonesovej chrbátom možno aj škodoradostne tešila. S Leisel bolo totiž na nevydržanie.

"Bola nafúkaná až hrôza. Nosila hlavu v oblakoch a keď jej tréner Wood, ktorý ju odmalička viedol, dohováral, tak sa ho zbavila," krútila nad jej správaním hlavou austrálska plavecká legenda Dawn Fraserová. "Pamätám si, keď som sa ja raz v roku 1957 vrátila po jednom zo šampionátov s hlavou v oblakoch domov, ako si ma otec zavolal na koberec. Vynadal mi takým spôsobom, že odvtedy som si už nič také nedovolila," povedala pre austrálske médiá prvá plavkyňa, ktorá na 100 m voľný spôsob pokorila hranicu jednej minúty.

Zmena trénera však Jonesovej pomohla. Kena Wooda vystriedal Stephan Widmer a Leisel konečne vystúpila na najvyšší stupeň. "Na jednej strane som sa poučila z chýb, na druhej som detailom, ktoré ma v minulosti obrali o zaslúženú radosť, venovala tentoraz oveľa väčšiu pozornosť. Nie som však taká namyslená, ako o mne tvrdia. Keď som sa po olympiáde rozhodla pre zmenu, dlho som o tom uvažovala. Bol to najväčší risk, aký som v športovej kariére podstúpila, ale vyšiel," pochvaľovala si.

Woodovi musí byť po takýchto slovách smutno. Práve on rospoznal, aký veľký talent sa v Jonesovej skrýva. "Bolo mi to jasné od začiatku. Je jedna z najnadanejších plavkýň, aké mi kedy prešli rukami, ale vytrieskať z nej tú pochabosť a namyslenosť bola veľmi ťažká úloha," tvrdí Wood.

Jonesovú v ranom veku motivoval svojráznym spôsobom. "Predstav si, že ťa naháňa veľký krab," tvrdil jej dlhé roky a Leisel upaľovala, koľko vládala. Ktovie, či by vôbec u nej vyhralo plávanie, keby ako dvojročná nespadla v Brisbane do bazéna na plavárni, kde jej mama pracovala ako upratovačka. Keď šla malá Leisel ku dnu ako kameň, matka neváhala ani chvíľu a začala s ňou chodiť na plavecký kurz. Určite netušila, že tohto roku sa jej dcéra vráti domov ako svetová šampiónka.