Kirsty Coventryová so zlatou medailou po finále znakárskej stovky žien. FOTO - SITA/AP |
Má zlato z olympijských hier i čerstvý titul majsterky sveta. Len jediná vec chýba Kirsty Coventryovej k spokojnosti. Aby mohla plávať v rodnej krajine. Dvadsaťjedenročná znakárka zo Zimbabwe od roku 2000 študuje a trénuje v Auburne (štát Alabama). Hoci ju doma označili za národný poklad, Kirsty veľmi dobre vie, ako zle sa bielym za vlády prezidenta Roberta Mugabeho v sužovanej africkej krajine žije. Sestra Lauren i rodičia Rob a Lyn žijú v hlavnom meste Harare dodnes.
"Dúfam, že sa raz dožijem dňa, keď sa bude dať aj doma pokojne trénovať," želá si prvá zimbabwianska olympijská víťazka. Vlani v Aténach si vyplávala všetky tri medaily: zlato na dvesto metrov znak, striebro na polovičnej trati a bronz na polohovej dvojstovke. A to Zimbabwe dovtedy nikdy nemalo ani len semifinalistu olympijských hier. "Nikdy predtým neprežívala krajina také nádherné chvíle," vyhlásil vtedy jej tréner Peter Dalzell.
Z olympiády chcela Kirsty letieť priamo do Ameriky, ale napokon sa dala presvedčiť na krátku návštevu domova. Na letisku v Zimbabwe ju za zvukov bubnov vítali domorodé tanečnice, stovky ľudí mávali veľkými transparentmi s nápismi "Naše zlaté dievča". Coventryovú, aspoň na chvíľu, dojali k slzám.
V Montreale už vo finále sto znak patrila medzi favoritky, no aj tak málokto čakal, že zdolá aj obhajkyňu zlata Nemku Buchschulteovú i svetovú rekordérku Američanku Natalie Coughlinovú. Vyrovnané preteky rozhodli posledné metre. Kirsty sa pri poslednom zábere napla ako struna a vystrelila k cieľovej doske. Druhej Nemke nadelila šesť desatín sekundy, tretej Coughlinovej ešte o štyri stotinky viac.
"Krásny pocit. Opäť raz bude na stožiar stúpať iná než americká či austrálska vlajka. A ľuďom doma som znovu dokázala, že sa dá uspieť aj ďaleko od domova. Hoci trénujem v Amerike, stále som občiankou Zimbabwe a chcem sa o radosť deliť so svojimi rodákmi," hovorila. Pre Afriku po titule Juhoafričana Rolanda Schoemana na 50 m motýlik vyplávala už druhú montrealskú zlatú medailu.
A to ešte Kirsty čaká obľúbená znakárska dvojstovka. Medaily v zásuvke jej auburnského bytu sa možno ešte rozrastú. Na steny si ich skromná a usmievavá Kirsty nevešia. "Keďže veľa cestujem, beriem ich so sebou," vysvetlila.