Kanada bojkotovala v rokoch 1970 - 1977 majstrovstvá sveta, ale chcela si dokázať, že je stále najlepšia. Zorganizovala Kanadský pohár, aby to "zvyšku" vytmavila. S Československom vôbec nerátala, hoci bolo úradujúcim majstrom sveta. Za oceánom to možno vedelo sto odborníkov, pre bežných Kanaďanov existoval jediný súper - Rusi, vtedy ZSSR.

Dvadsiateho siedmeho septembra 1976 v legendárnej montrealskej hale Fórum sa postupom času mohutné povzbudzovanie menilo na vzdychanie. Končilo sa v hrobovom tichu. Po minúte sa zmenilo na skandovaný potlesk. Patril československému brankárovi Vladimírovi Dzurillovi.

"Taký výkon, aký podal Dzurilla na Kanadskom pohári 1976 proti nám, som v živote nevidel. Hoci ma prehra bolela, bol som prvý, ktorý mu blahoželal," napísal vo svojich pamätiach brankár Montreal Canadiens Ken Dryden, ktorý pre zranenie nechytal.

"Macík", lebo tak každý jemne hovoril dobráckemu Dzurillovi, bol prvým mužom zo starého kontinentu, ktorý v Kanade nedostal od domácich gól. Dosiahol shutout (vtedy sa ani poriadne nevedelo, že to znamená vychytanú nulu) pre históriu. Naši vyhrali 1:0 po góle Nového.

Vladimír Dzurilla, ktorý začínal v bratislavskej Petržalke najprv s pozemným hokejom, bol prvým Európanom chytajúcim po kanadsky. Strážil si priestor, vedel zužovať uhol, strely chytal podľa možnosti postojačky. Dzurillov hviezdny okamih mal nešťastný koniec. V rozhodujúcej finálovej sérii Kanadského pohára '76 o víťaza dal slovenskému hokejistovi storočia v predĺžení Sittler po hrubej chybe nášho brankára.

Na začiatku šesťdesiatych rokov sa už-už zdalo, že Slovan prelomí nadvládu brnianskej "kométy" v boji o československý titul. Viackrát jej šliapal na päty. Mal aj sedembodový náskok, doma ju zdolal 10:1. Mal senzačného trénera Ladislava Horského, hviezdny útok Starší - Golonka - Černický a Dzurillu. So Spartou mu stačila doma remíza. Slovanistický miláčik však dostal gól z polovice klziska, lapačkou mávol asi dvadsať centimetrov od lenivo letiaceho puku. Dzurilla tvrdil, že nič nevidel, na zimáku sa vtedy mohlo fajčiť. Bratislava bola veľmi smutná. Brankár si typicky "lenivo" zdvihol masku na hlavu a pomaly korčuľoval so slzami na krajíčku do šatní. Fanúšikovia spustili svoje krásne odpúšťajúce - nevadí, nevadí.

Dzurilla chytal za Slovan neskutočných šestnásť rokov. Belasí ho "kúpili" za dvadsať hokejok a dvadsať pukov. Potom ešte chytal v Brne, v tej istej kométe, ktorá mu zobrala titul. Neskôr pôsobil v Nemecku (HC Augsburg a SC Riessersee).

Brankársky dres si obliekol naposledy na majstrovstvách sveta 1995 vo Švédsku v exhibičnom zápase bývalých svetových hviezd proti domácim. "Desať rokov ma nikto nenahovoril na čosi podobné. Zlomil ma až starý kamarát Venco Nedomanský a Stano Mikita. Vraj sa patrí zaspomínať si na staré časy. Nohy som mal ako z olova, ale ruky poslúchali," povedal. Boli to jeho posledné slová pred novinármi.

Nechcelo sa veriť, ani nie o tri mesiace, 27. júla 1995 Dzurillovi zlyhalo v Düsseldorfe jeho šľachetné srdce.

Vladimír Dzurilla

2. augusta 1942 v Bratislave - 27. júla 1995 v Düsseldorfe.

Hráčska kariéra: Kovosmalt Petržalka, Slovan Bratislava, Zetor Brno, Augsburger EV, SC Riessersee.

Ligové štarty: 19 sezón, 571 zápasov.

Reprezentácia: 139 zápasov. Majster sveta 1972, 1976, 1977, striebro 1965, 1966, 1968, bronz 1963, 1964, 1969, 1970. ZOH - striebro 1968, bronz 1964, 1972.