Nemajú tituly, erby či známych predkov, napriek tomu patria medzi európsku šľachtu. Vo Francúzsku žije okolo 200-tisíc politikov, vysokých predstaviteľov miestnej správy a zamestnancov verejných služieb, ktorí profitujú zo štedrého systému "čestného ubytovania". Platí im ho štát. Patria tam byty v paláci vo Versailles, Louvri a vo vychytených parížskych štvrtiach.
Medzi privilegovanými je, napríklad, riaditeľ verejnej knižnice, ktorý za byt v parížskej štvrti Marais s rozmermi 230 metrov štvorcových platí mesačne iba 500 eur, asi pätinu trhovej ceny. Riaditeľ národného hudobného konzervatória má osemizbový byt zadarmo.
Jeden z úradníkov Centra Pompidou má zadarmo ešte väčší byt. Jeho trhová cena je asi 10-tisíc eur mesačne. Na takéto zvýhodňovanie upozorňuje parlamentná správa, ktorá donútila vládu sľúbiť, že zreformuje systém zavedený v roku 1949.
Štát vlastní viac než 28-tisíc budov v hodnote 33 miliárd eur. Držitelia dotovaných bytov sú dobre platení francúzski "fonctionnaires" - riaditelia múzeí, bankoví manažéri, starostovia a architekti - ktorí dostávajú platy, o ktorých môže desať percent nezamestnaných Francúzov len snívať. Porovnanie vysokých úradníkov, ktorí dostávajú lacné ubytovanie, s inými štátnymi zamestnancami - napríklad policajtmi či zdravotníkmi, ktorých povolanie sa síce považuje za záslužnejšie, avšak takúto pomoc nedostávajú - neuniklo pozornosti francúzskych denníkov.
"A čo problémy sestričiek z parížskych nemocníc, ktoré pracujú v noci, v nedeľu a štátne sviatky, žijú na predmestiach, lebo si život v centre dovoliť nemôžu?" pýta sa liberálny Libération.
Diskusia ožila pred niekoľkými mesiacmi, keď sa zistilo, že minister financií Hervé Gaymard sa presťahoval aj so ženou a ôsmimi deťmi do parížskeho bytu s rozmermi 600 metrov štvorcových, ktorý mu platil štát. Trhové nájomné bolo 14-tisíc eur. Po búrke nevôle minister, ktorý bol vlastníkom niekoľkých nehnuteľností, rezignoval.
Parlamentná komisia začala vyšetrovanie. Určiť presne, koľko vysoko postavených predstaviteľov využíva "čestné ubytovanie", údajne nie je možné. Vyšetrovanie časopisu Le Point však dospelo k záveru, že je to asi 200-tisíc osôb. Komisia odhaduje, že počet nehnuteľností využívaných úradníkmi sa pohybuje medzi 94- až 137-tisíc. Prípadný zisk z prenájmu týchto budov by bol okolo l,4 miliardy eur.
Až doteraz sa zdalo, že "čestné ubytovanie" žiadna revolúcia nečaká, avšak správa vyzýva vládu, aby rýchlo konala. Vláda sľúbila, že s reformami príde v septembri.
(čtk/The Guardian)
