zarobí v tejto i nasledujúcej sezóne po sedem miliónov dolárov. V tvrdej konkurencii publicity, ktorá panuje v hlavnom meste sveta filmového priemyslu, skalický rodák však naplno nevyužíva núkajúci sa potenciál.

„Áno bol som napríklad proti tomu, aby postery s mojou podobou premávali po uliciach nalepené na autobusoch. Viem, že na to v minulosti pristal bývalý kapitán Kings Rob Blake, ale ja som stavaný trochu inak. Masové plošné akcie, ak ma k tomu priamo nenabáda zmluva, jednoducho nie sú podľa môjho gusta. Nikdy som ale neodmietol účasť na charitatívnych akciách. Je niekedy dojímavé sledovať, s akým nasadením proti nám bojujú postihnuté deti na vozíčkoch, keď hráme s nimi modelované zápasy priamo na ľade.“

V oblasti public relations je zrejme vašou poradkyňou snúbenica Zora Czoborová.

„Zorka má vytríbenú ženskú intuíciu, do čoho ísť a do čoho nie. Veľmi ma to odbremeňuje, veď nie je žiadnym tajomstvom, že do televíznych či rozhlasových relácií sa dvakrát nehrniem. Chcem si uchrániť toľko súkromia, koľko sa len dá.“

V zámorskej tlači sa po All Star Game objavilo niekoľko článkov, ktoré prudko vyzdvihujú vašu pomoc pri adaptácii Európanov v NHL. A nešlo iba o krajanov zo Slovenska.

„Nevnímam to ako osobitnú zásluhu. Motív je zrejmý, nikdy nezabudnem na skúsenosť, keď som sa po príchode do Islanders ocitol bez znalosti jazyka v cudzom prostredí bezradný. Vtedy som sa po necelej polovici sezóny vrátil domov. Nebola to však vina NHL, bolo to obojstranné nepochopenia prameniace z jazykovej bariéry a neznalosti odlišných pomerov. Preto pokladám za prirodzené, že mladých chlapcov nenechám deptať tým, čo som zažil sám.“

Vo svojom prvom pôsobisku v NHL v tíme New Yorsk Islanders ste za šesť sezón ani raz neokúsili atmosféru bojov play off. Uspokojil vás v tomto smere trejd do Los Angeles?

„Iste, v L. A. sa hrá lepší hokej, prepracovanejšie funguje aj štruktúra klubu. Za mojich čias bolo v Islanders väčšinou už v decembri jasné, že z postupu do play off nebude nič a z toho pramenila nedobrá atmosféra. V Kings máme stále vývojaschopný tím, i keď nečakaná výmena Joža Stümpela do Bostonu týmto mojím presvedčením dosť zatriasla. Lenže život ide ďalej, musíme všetci robiť čo najlepšie to, za čo nás platia.“

V úvode tejto sezóny vás pribrzdilo zranenie. Bolí ešte?

„Mal som zlomené pravé rebro pod kľúčnou kosťou. Bol som vtedy veľmi mrzutý, lebo letnú prípravu som pod dohľadom Zorky absolvoval veľmi svedomite a cítil som sa silný. Doteraz ma ešte rebro občas pichne, ale hrať sa s tým dá.“

V absolútnom poradí NHL je vaše Los Angeles momentálne na 12. priečke. Ako na to reaguje vedenie?

„Základ je byť v pásme postupu do play off. A to sme. Lenže zo skúseností viem, že aj keď tam sme, tak bude neustály tlak, aby sa vyhrávalo, rástlo bodové konto a nestrácali sme priazeň divákov. Isté je, že z predvianočnej krízy sme už vonku. Máme však herne na viac, sme ešte trošku v kŕči, potrebovali by sme vyhrať nejaký zápas výraznejším rozdielom. Veľmi dôležité bude, aby sa chlapci nenechali zbytočne vylučovať ako naposledy v domácom stretnutí s Philadelphiou.“

Počas All Star Game v Los Angeles ste sa v priebehu víkendu stretli s manažérom slovenskej reprezentácie pre olympiádu v Salt Lake Petrom Šťastným. Ako vyzerá aktuálna situácia s vaším predčasným uvoľnením na zápasy predturnaja?

„Vedenie Kings súhlasilo, aby sme obaja s Ľubom Višňovským odohrali zápas proti Lotyšsku v nedeľu 10. februára. S Višňom letíme do Salt Lake už v piatok ôsmeho, čiže teoreticky by sme mohli nastúpiť už aj na úvodný súboj proti Nemecku 9. februára. Obávam sa však, že vedenie Kings nebude v tomto prípade súhlasiť, keď si uvedomí náš nasledujúci program: 8. hráme NHL vo Phoenixe, 10. na olympijskom predturnaji proti Lotyšsku, hneď 11. doma NHL s Dallasom a ešte 13. februára doma s Phoenixom.

Medzitým tisícky nalietaných kilometrov. Ale na olympiádu sa teším rovnako ako ostatní chlapci z NHL. O tom, že postúpime do hlavného turnaja, ani v najmenšom nepochybujem.“

VOJTECH JURKOVIČ,

Los Angeles