y úspešnej propagandy.
Na výstave pod názvom Zrkadlenie zla: obrazy o nacizme/nedávne umenie, ktorá sa začne 17. marca a potrvá do 30. júna, sa totiž objaví v dielach trinástich umelcov z ôsmich štátov spojenie pre holokaust neobvyklé a kontroverzné. Napríklad škatule pripomínajúce krematóriá, koncentračný tábor zostavený zo stavebnice lega, fotografie koncentračného tábora Buchenwald, do ktorého je vložená postava s plechovkou kokakoly, a koncentračný tábor plný log spoločnosti Prada.
„Títo umelci posadnutí históriou, ktorú akoby prekonávali, nás žiadajú, aby sme posúdili, čo tieto obrazy nacizmu môžu znamenať pre naše dnešné životy,“ vysvetlila zámer výstavy Joan Rosenbaumová zo Židovského múzea.
Podobný názor na aktualizáciu holokaustu pre dnešnú generáciu má kurátor výstavy Norman Kleeblat. „Vnášajú obrazy z minulosti do prítomnosti, takže keď sa zapojíme do diela, do hry vstupujú naše identity a viera,“ citovala jeho slová americká tlač.
To je podľa znalcov jeden z možných pohľadov na vec. O poňatí holokaustu sa totiž vedie už dlhší čas zápas. Podľa jedných ide o jedinečnú s ničím neporovnateľnú udalosť a nacistov považujú za stelesnenie čistého zla, ktoré nemožno ani vtesnať do ľudských bytostí. Druhá interpretácia vidí holokaust ako jednu z mnohých hrozných udalostí, pri ktorých rasizmus a nespravodlivosť pripravili o životy milióny obetí. Vyvrheli, ktorí zlo páchajú, nie sú démoni, ale ľudia ako mnohí ostatní, ktorí by boli tiež schopní spáchať také zločiny, keby mali na to podmienky.
Výstava môže byť vyjadrením práve tohto názoru, i keď v krajnej podobe a so značnou dávkou morálnej slepoty, usúdila americká tlač. Prečo? Hoci autori ukazujú na podobnosť nacistickej propagandy o najlepšom svete bez Židov a manipulatívnej modernej reklamy na najlepší tovar, nedajú sa porovnávať ciele a napokon i výsledky. Koncentračné tábory na jednej strane a masovú obľubu istého nápoja na strane druhej.
„I keď sú naše morálne poklesky akékoľvek, hráme sa s hračkami a vymýšľame estetické teórie, nehráme sa však s koncentračnými tábormi,“ uviedli The New York Times.
Potomkovia obetí holokaustu súhlasia. Výstavu považujú za vulgárnu a odpudivú. Porovnávajú ju s výstavou Sensation v Brooklynskom múzeu, na ktorej bola v roku 1999 vyobrazená Panna Mária so sloním trusom. To urazilo katolíkov a vyvolalo vlnu odporu.
Pozostalí po holokauste a jeho obetiach však nechápu, prečo sa na toto prepožičalo ich vlastné prestížne múzeum. (čtk)
