
Roman Polanski sa v role Papkina vrátil k Wajdovi po 47 rokoch.
FOTO - GAZETA WYBORCZA
„Túto predlohu si už v hlave držím niekoľko rokov. Vždy som ju musel odložiť, no teraz prichádza rad na ňu,“ povedal poľský režisér Andrzej Wajda v rozhovore pre Gazetu Wyborczu. „Knihu Pomsta poľského dramatika Aleksandra Fredra považujem za najlepšiu satiru Poliakov - ich charakterov a neduhov. Teším sa na tú prácu.“
Laureát Oscara za celoživotné dielo spred dvoch rokov do svojho nového filmu Pomsta obsadil francúzskeho režiséra poľského pôvodu Romana Polanského, ale aj ďalšie divadelné a filmové hviezdy - napríklad člena prestížnej Comédie Francaise Andrzeja Seweryna a svojho dvorného herca Daniela Olbrychského. Jednu zo ženských úloh si zahrá Agata Buzeková, dcéra bývalého poľského premiéra Jerzyho Buzeka.

Andrzej Wajda chce svoj nový film premeniť na požiar.
S nakrúcaním filmu sa začalo v utorok a podľa plánu by sa film s rozpočtom 2,75 milióna eur (takmer 117 miliónov korún) mal dostať na filmové plátno na jeseň tohto roku.
Wajda a Polanski
„Sám seba sa pýtam, čo spôsobilo, že Roman Polanski prijal rolu Papkina,“ hovorí 76-ročný Wajda. „Veď tak málo sa objavoval pred kamerou vo svojich filmoch, nie to ešte u druhých. Keď som ho však o to požiadal, po chvíli mi povedal: Chcem v ňom hrať. Doteraz mi nepovedal, prečo, ale ja trochu tuším. Roman sa chcel zmieriť so svojím niekdajším jazykom a zahrať si postavu, ktorá je legendou poľského divadla.“
Andrzej Wajda nevylúčil ani Polanského sentiment k režisérovi, ktorý ho pred 47 rokmi obsadil v snímke Pokolenie a otvoril mu dvere do veľkého filmu. Onedlho prišiel Polanského hviezdny debut Nôž na vode, za ktorý získal nomináciu na Oscara a Cenu kritikov na festivale v Benátkach.
Roman Polanski dokonca prijal postavu vo Wajdovom novom filme aj napriek tomu, že sám má rozpracovaný film Pianista, ktorý minulý rok nakrúcal v Poľsku.
„Bol to príbeh, ktorý výrazne pripomína ten môj vlastný,“ hovorí Polanski. Pianista sú spomienky poľského židovského klaviristu Wladyszlawa Szpilmana, ktorému sa podarilo ujsť z varšavského geta, a prežiť vďaka tomu, že ho zachránil nemecký dôstojník, milovník umenia. Roman Polanski sa takisto zachránil len náhodou, matka zahynula v Osvienčime, otec prežil Mauthausen.
„Dlho som hľadal scenár, ktorý by som vedel nakrútiť,“ povedal šesťdesiatosemročný Polanski, slávny filmami Čínska štvrť a Ples upírov. „Keď však prišiel Wajda so svojou ponukou, vedel som, že nemôžem odmietnuť.“
Pomsta v plynutí času
Gróf Aleksander Fredro (1793 - 1876) bol britkým satirikom, dokumentaristom, básnikom, aforistom, ale aj rozprávkarom pokračujúcim v La Fontainovej tradícii. Svoj vrcholný opus - veršovanú komédiu v štyroch dejstvách s názvom Pomsta - napísal začiatkom tridsiatych rokov 19. storočia a dodnes patrí ku klenotom poľskej drámy.
V prvom pláne otvára Fredro dávny spor medzi šľachticmi Cześnikom a Rejentom o hraničný múr a najmä o zámok. Podľa Wajdu je však dôležitá ďalšia vrstva Pomsty: ostrý spoločenský pohľad, ktorý sa nemilosrdne vysmieva z morálky poľskej šľachty.
„Fredro geniálne nadväzuje na Moliéra a Marivauxa, s chirurgickou presnosťou pitve charaktery ľudí, sleduje ich vzťahy, a to všetko v kontexte doby. A to mi je blízke - plynutie času a konkrétni ľudia v ňom,“ hovorí Wajda.
Film ako požiar
„Hlavná časť režisérovej tvorivej práce končí v okamihu, keď dopíše scenár a vyberie hercov. Pri nakrúcaní sa mení na diktátora, pretože všetko, čo chce vytvoriť, sa deje sprostredkovane - cez hercov a technických spolupracovníkov - a režisérovou povinnosťou je týchto ľudí dokonale ovládať,“ hovorí Wajda. „Musí vedieť, čo chce a musí byť istý. Dobrý film sa podobá požiaru. Cítite jeho ťah a aj keď je jasné, kde všetko smeruje, fascinovane na to pozeráte a nemôžete sa odtrhnúť, pokiaľ posledný trám neľahne popolom.“
Človek na križovatke. Obsedantná téma skúšky ľudského charakteru. Andrzej Wajda necháva kvôli mihotajúcemu sa svetielku nádeje brodiť sa svojich hrdinov po krk vo výkaloch a so šabľou v ruke utekať proti guľometnej paľbe. Obrazy z hľadiska rozumu zdanlivo nezmyselné, no Wajdov cit káže inak. Je to náklonnosť k činom, ktoré odporujú zdravému rozumu.
„Zaujímajú má len veľké charaktery postavené do krajných situácií,“ povedal otec poľskej kinematografie. „Zaujímajú ma iba ľudia, ktorí sa nadchnú pre veľké ideály alebo sa naopak postavia týmto ideálom na odpor. Ale nezaujímajú ma tí, ktorí opatrne šliapu v cudzích stopách. Dúfam, že aj Pomsta sa uberie nevyšliapanou cestou.“