Neprehliadnuteľnou postavou skutočne originálnej časti českej pesničkárskej scény je čerstvý päťdesiatnik - filmár, divadelník, textár, harmonikár, skladateľ a spevák Václav Koubek. Diváci a poslucháči si ho pamätajú podľa charakteristického spôsobu prezentácie piesní spievajúceho pokľačiačky s ťahacou harmonikou a frázujúceho s výslovnosťou, ktorá je pre logopéda krížovkou i nočnou morou. Ale do pamäti sa každému vrýva najmä pre originalitu svojho hudobného a textárskeho materiálu.
Koubkove najsilnejšie piesne v "pôvodnom duchu" sú určite na debute Obrazy (1992), ktorý je sumárom jeho tvorby z rokov 1980 - 1990, ako aj na ďalšom albume Šaty šupáka (1993). Originálny pesničkársky rozprávač s ťahacou harmonikou "niekde medzi rytmom polky a valčíka s rockovým frázovaním" predvádzal svoje piesňové etudy naliehavým spevom plným clivoty "nenapraviteľného životného komparzistu", miestami však aj s nadhľadom "hlavnej postavy".
V textoch priezračných básnických miniatúr ťažko napodobniteľnej prírodnej poetiky akcentuje pokoru, čistotu a akúsi insitnú pravdivosť. V pokračujúcich krokoch v ďalších rokoch sa svojej pozície folkového samorastu a individualistu pomaly zbavuje. Prvým vykročením, a veľmi úspešným, bolo CD Bezvětří (1996), ktoré dostalo aj cenu kritikov Žlutá ponorka. Išlo o ideálny kompozično-interpretačný súzvuk autora a jeho spriaznených duší.
Koubek teda už nepracuje sám, ale prizýva si blízkych muzikantov. Jeho najčastejším spolupracovníkom sa stáva bubeník, aranžér a skladateľ Martin Rychta, ktorý ho posúva do rockovejšej a bluesovej polohy, čo zvyšuje zaujímavosť nových skladieb, ale niekedy na úkor pôvodnej originality. Po albume Lítám (1999), kde hosťovala aj Českomoravská hudební společnosť (terajší Čechomor), je to aj prípad najnovšieho opusu, kde spoluúčasť ďalších nástrojov (elektrická gitara, saxofóny, klavír, fúkacia harmonika, violončelo, rytmika) a využívanie iných kompozičných postupov, akoby uberali piesňam pôvodnú silu a tienili čistote výrazu.
Možno však ide iba o zámer nového smerovania, ktoré si Koubek vybral pre nové tisícročie. Pozvaní hostia, ako majstrovi blízka "šramlová" skupina Traband (s ktorou kedysi koncertoval a dokonca plánoval spoločne celý album), klavirista Filip Topol (Psí vojáci), bubeník Pavel Fajt alebo violončelista Olin Nejezchleba úmysel "šperkujú".
V textoch a melódiách je Koubek ako vždy silný a jeho záujem o iné kultúry, spôsoby inštrumentácie i prejav len zvyšujú zaujímavosť ich formy a obsahu. V každom prípade ide o pozoruhodnú platňu na pomedzí žánrov a príspevok do diskusie o novej filozofii pesničkárstva, ktorá stojí za opakované počúvanie.
Autor: Pavel Malovič(Autor je pesničkárom a publicistom)
