Zvyšky múrov sú poškodené teplovodom aj elektrickým vedením. FOTO - AUTORKA
Ako povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Matej Ruttkay, naši predkovia postavili na Martinskom vrchu v deviatom storočí kostol, ktorý mal dĺžku 21 metrov, nezvyčajne hrubé múry a svätyňu orientovanú na východ. Vyvýšeninu si nevybrali náhodou. Kontrolovali z nej strategicky dôležité miesta ako hrad, Zobor či Šindolku. O dvesto rokov ho zbúrali a postavili si na jeho mieste menší, románsky kostol.
Zvyšky stavby, ktorá sa nachádza v areáli nitrianskych kasární, už skúmali archeológovia pred štyridsiatimi rokmi. "Chceme zistiť, v akom stave je táto pamiatka a upresniť jej vznik. Z muriva sa dnes dá získať viac poznatkov ako pri poslednom výskume. Je na to šanca práve teraz, keď armáda z kasární odchádza. Verejnosť i nového vlastníka by sme radi upozornili na význam tejto pamiatky," hovorí Matej Ruttkay.
Niektorí archeológovia predpokladajú, že práve kostol na Martinskom vrchu je prvým kostolom na našom území, ktorý dal postaviť Pribina pre svoju franskú manželku. Cirkev zasa presadzuje názor, že ním je kostol na Nitrianskom hrade. "Zdá sa mi byť logické, že Pribina mal kostol na hrade pri panskom sídle, ako na Martinskom vrchu pri remeselníckej osade. V tomto období bol však v Nitre na Vŕšku ďalší kostol, no jeho presné miesto nepoznáme. Zatiaľ nevieme povedať, ktorý z nich bol Pribinov," dodáva zástupca riaditeľa.
Múry sú postavené starobylou technikou. Pozostávajú z balvanov a drobných kamienkov, ktoré spolu drží malta. Odborníci na staré malty a architektúry z nich tento týždeň odoberú vzorky. Po ich rozbore budú vedieť povedať, či stavba vyrástla už za Pribinu, teda v prvej polovici deviateho storočia.
V Nitre chýba archeoskanzen
Veľkomoravský kostol na Martinskom vrchu v areáli kasární, z ktorých armáda onedlho odíde, chcú archeológovia sprístupniť verejnosti. "Chceme tu vybudovať oddychovú zónu, s odkrytým archeologickým náleziskom, maketou kostola v pôvodnej veľkosti, archeoskanzen, archeologické laboratóriá a konferenčné centrum," povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre Matej Ruttkay. V Nitre ako starobylom meste by podľa neho mali návštevníci doklady najstaršej histórie aj vidieť. Po výskume ich doteraz vždy zasypali. Očakáva, že tieto zámery podporí mesto. Archeológovia takisto navrhujú sprístupniť aj veľkomoravské opevnenie na Nitrianskom hrade a najstarší vstup na hrad, ktorý bol neďaleko kúpaliska. (bej)
