FOTO
BRATISLAVA - Vývoj slovenskej koruny je stále výrazne závislý od ekonomickej a politickej situácie v okolitých štátoch. V posledných mesiacoch jej udáva smer najmä poľský zlotý. Závislosť kurzu koruny od eura, od severných, západných ale aj južných susedov je obzvlášť badateľná najmä od začiatku prázdninového obdobia, ktoré neprinieslo výrazné impulzy na samostatné oslabenie sa alebo zosilnenie sa koruny.
Nervozita z Poliakov
Náznak zmeny priniesla minulá streda, keď sa koruna nenechala strhnúť a spevnela, hoci poľský zlotý sa oslabol. Díleri na devízovom trhu však predpovedajú, že mena najväčšieho štátu Visegrádskej štvorky bude v najbližšom období naďalej hlavným udávateľom trendu.
"Predpokladám, že koruna prestane kopírovať vývoj zlotého až na jeseň po poľských voľbách," povedal analytik Tatra banky Elizej Macho. Potom sa očakáva, že dobrý vývoj ekonomických ukazovateľov posunie našu menu na silnejšie úrovne.
Dovtedy sa vývoj kurzov stredoeurópskych mien predpovedá len veľmi ťažko. Trhy sú nervózne z očakávaného rozhodnutia kórejského Hankooku o tom, či svoju novú fabriku postaví predsa len na Slovensku, no najmä ich zneisťujú septembrové poľské voľby. "Aj prípadný negatívny výsledok bude pre trh možno ešte lepší ako terajšia neistota," dodal Macho.
Závislosť slovenskej koruny od okolitých mien je daná úzkou previazanosťou stredoeurópskych ekonomík, ako aj tým, že zahraniční hráči na devízových trhoch vnímajú región ako jeden celok. "Vzájomný kurz našich mien sa veľmi nemení, čo je dané predovšetkým tým, že tempo vývoja na devízových trhoch v poslednom období udávajú najmä špekulatívne obchody hráčov zo zahraničia, predovšetkým z Londýna," vysvetlil pred časom analytik pražskej Komerční banky Jan Vejmělek. Ak sa londýnska banka rozhodne predávať zloté, zároveň sa spravidla zbavuje aj forintov, českých a slovenských korún. Keďže slovenské hospodárstvo je výrazne menšie ako poľské, maďarské a české, naša koruna sa väčšinou len "vezie" a nemá veľkú váhu pri udávaní regionálnych trendov.
Zmena s príchodom eura
Vnímanie krajín V4 ako jedného celku posilňuje aj fakt, že ide o posledné štyri z nových členských štátov Európskej únie, ktoré ešte nenaviazali svoju menu na euro. Ostatní nováčikovia už devízový režim ERM2, ktorý sa považuje za akúsi čakáreň na euro, zaviedli. Krajina musí v ERM2 zotrvať aspoň dva roky a kurz jej meny sa nesmie od vopred stanovenej strednej hodnoty odchýliť o viac ako 15 percent.
Analytik Tatra banky pripúšťa, že vstup do ERM2 pomôže slovenskej korune oslobodiť sa od vplyvu ostatných mien. Slovensku sa totiž pripisuje vedúca pozícia v približovaní sa k eurozóne. Jednotnou európskou menou by sa u nás malo začať platiť v roku 2009, v prípade Česka, Maďarska a Poľska sa počíta s rokom 2010. Prvý krok, voľné naviazanie koruny na euro v režime ERM2, urobíme v prvej polovici budúceho roka.
No možno do čakárne na euro vstúpime spolu so severnými susedmi, ktorí ešte nerezignovali na myšlienku, že euro zavedú takisto v roku 2009. Poľský minister financií Miroslaw Gronicki vo štvrtok vyhlásil, že krajina môže do ERM2 vstúpiť už v budúcom roku.
Diskusiám o vplyve zlotého či forintu na našu menu bude koniec o tri a pol roka, keď sa u nás definitívne prestane platiť korunami a zavedieme jednotné obeživo, ktoré dnes používa 12 štátov. V tom čase už bude eurozóna minimálne 18-členná - rozšírená o Slovinsko, troch pobaltských a dvoch stredomorských nováčikov. Mimo nej pravdepodobne okrem troch našich susedov budú zrejme aj Bulhari, Rumuni, Briti, Švédi a Dáni.
