Formanovci hostili aj polievkou.
FOTO PRE SME - TOMÁŠ RUTA
h projekcií nového filmu Gusa van Santa Posledné dni, voľne inšpirovaného smrťou Kurta Cobaina, zmena programu zasiahla aj do premietania poľského filmu Môj Nikifor. Víťaza karlovarského festivalu mali diváci vidieť už v sobotu, možno, že filmový pás sem nakoniec ani nedorazí.
Oficiálne otvorenie prehliadky patrilo írskemu filmu, ktorý tvorí jednu z troch hlavných sekcií.
Komplikovaný Bloom
Úvod obstaral film Bloom pochádzajúci takisto z írskej proveniencie. Ide o adaptáciu románu Jamesa Joycea Odysseus. Režisér Sean Walsh, ktorý prišiel film uviesť osobne, povedal: "Je to román, ktorý sa vo všeobecnosti považuje za úžasný, pričom takmer nikto neprečítal viac ako tri strany. Nenechajte sa rušiť tým, že ani z môjho filmu mnohému nebudete rozumieť."
Na Letnej filmovej škole môžu diváci uvidieť aj päť filmov denne, a popritom si môžu vyberať z veľmi zaujímavej a bohatej ponuky sprievodných podujatí.
Bouda s Francúzmi
Návštevníci majú možnosť aj sedemkrát zavítať do čarovného sveta bratov Formanovcov. Tí sa spojili s francúzskou skupinou Thetre National de Bretagne a výsledkom je večer s atmosférou, na ktorú sa sotva zabúda. Nenápadne sa rozbiehajúce predstavenie La Baraque - Bouda, v ktorom sa všetko udeje len akoby náhodne, sa mení na veľký happening, diváci sa stávajú aktívnou súčasťou predstavenia. Šansóny, cigánske melódie, zvieratká, bábkové predstavenia zhmotňujú rozprávkový svet plný drobných a premyslených detailov, v ktorom sa dospelí môžu na štyri hodiny cítiť ako deti a deti ako dospelí.
Popri umení bolo jedným z vrcholov večera aj spoločné podávanie polievky, najmä prestieranie a následné odpratávanie špinavého riadu.
Živá hudba k Nosferatu
Skupina DG 307 a Upír Nosferatu. Spojenie českej undergroundovej klasiky s klasikou filmového expresionizmu a hororu nemá nič spoločné s opočúvateľnosťou a opozerateľnosťou. Na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti sa film režiséra F. W. Murnaua z roku 1922 premietal vonku na nádvorí.
Kapela stála pred plátnom, z tmy sa vynárala len postava Pavla Zajíčka, ktorý pod malou lampičkou čítal sprievodný text. Nebol to presný preklad filmových titulkov, jemná improvizácia však expresivitu rozprávačského štýlu len podporila.
DG 307 zložili "hororovú symfónu" už v roku 2003, prvýkrát ju zahrali v pražskom filmovom klube Aero. Husle a dominantné violončelo dopĺňa rocková rytmika bicích a gitary. A líder Zajíček, popritom, ako pomaly číta a obracia strany scenára, prirába na malej drevenej doske pravidelné ruchy.
Hudba kapely ilustruje emócie a nálady filmu, a naopak, filmové obrázky ilustrujú muziku. Výsledok je skvelý, výstižnejšie a presnejšie slovo hľadať netreba. Spojili sa dve diela, ale tak, ako možno samostatne pozerať Upíra Nosferatu, možno samostatne počúvať aj hudobnú nahrávku.
Autor: KRISTÍNA KÚDELOVÁ ILDIKÓ PONGÓUherské Hradiště
