Eva Matejková
herečka
manželka Mariána Slováka
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Na prijímacích pohovoroch na VŠMU začiatkom marca 1968.
Dátum svadby?
5. augusta 1972. Promócie sme mali v júni a v auguste sme sa brali.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Normálna. Čo je treba, to sa urobí. Jedine pranie, žehlenie a upratovanie je väčšinou mojou záležitosťou. Dvakrát do roka si dám veľké upratovanie urobiť firme, ale keď boli deti malé a neboli na to financie - hoci by som to vtedy bola potrebovala viac - som to robila sama. Moja robota bola pomáhať deťom s úlohami, keď boli malí. Marián mi veľmi pomáha pri nákupoch, uvarí, keď treba. Keď som bola dlhodobo chorá, vedel sa postarať o deti úplne normálne.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Najlepšie sa mi bývalo v Nitre, v Nitre, v Nitre. Už dvanásť rokov bývame v centre Bratislavy, kde sa mi býva veľmi zle, zle, zle. Dôvody nebudem rozvádzať. Veľmi dobre sa nám býva na chalupe vo Veľkých Levároch, kde máme svoje hniezdo, domov s nádherným pokojom a výhľadom.
Kde trávite voľný čas?
Najmä na tej chalupe, snažíme sa tam ísť každý víkend. Kým sme bývali v Nitre, chodili sme tam len cez letné prázdniny. O náš voľný čas bolo vďaka trom našim deťom vždy postarané. Dnes vo voľnom čase obaja radi čítame, ja rada chodím medzi ľudí. Normálnych ľudí. Obyčajných. Chodím po uliciach, všímam si ich, komunikujem s nimi. Rada ich pozorujem.
Kde ho podľa vás trávi váš partner?
Keď má môj manžel voľný čas, tak ho trávi so mnou. A okrem toho si chodí zahrať tenis.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Keď sme prišli do Bratislavy, deti boli ešte malé a každé malo svoje obľúbené jedlá. Vyskúšali sme viacero čínskych reštaurácií, dcérka má rada ich kuchyňu. S Maroškom dávame prednosť židovskej reštaurácii. Ale reštaurácie veľmi nevyhľadávame, u nás sa naozaj výborne varí...
Na čo najradšej míňate peniaze?
Môj sen, ale naozaj len sen, je míňať na dovolenky. Nerozpakujem sa dať veľa peňazí za knihy a dcérke na cédečka. Rozhodne nemíňam peniaze za oblečenie, a už by som snáď aj mala. Žiadne veci ma nelákajú. Radšej investujeme do dobrého pohostenia pre rodinu, priateľov, to sa mi nevidí ľúto. Najradšej míňam na Vianoce, Veľkú Noc. Joj, a veľa miniem za noviny. Každý deň je to niekoľko denníkov a nejaké časopisy.
A váš partner?
On si dopraje jedinú obrovskú neresť - cigarety. Inak všetko investuje do rodiny, niekedy ma až štve ako si nie je ochotný kúpiť nič pre seba.
Na ktorý výlet či okamih s partnerom najradšej spomínate?
Tie naše zážitky sú také rovnocené. Azda najkrajšie vždy boli okamihy, keď som doniesla domov bábätko. A úplne najúžasnejšie bolo, keď som piniesla vytúženú dcéru. Medzi chlapcami a ňou bol dosť veľký vekový rozdiel. Spomínam si, bola nedeľa štyri hodiny, keď ma Maroš viezol do pôrodnice a on sa chystal na futbal. Túžila som po dcére, bol to pre mňa nádherný okamih. A ďalšia radosť bola, keď mi telefonicky sprostredkovali natešené reakcie.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Včera z vnuka. Strašne je milený, má rok a deväť mesiacov, zatiaľ nerozpráva, ale rozumie všetko slovensky aj španielsky. A v septembri sme sa tešili na premiére mladšieho syna v Mestskom divadle v Brne, kde hral v muzikále Nikola šohaj loupežník. Keď vidíte ako kričia Bravo! vášmu dieťaťu, to bol pre nás neopísateľný pocit. Je to ako keď niekto od vás prevezme štafetu a vy si môžete len vyložiť nohy a byť šťastná, že keby nič iné, tak toto stojí za všetko.
Počuli ste o svojom partnerovi nejakú klebetu - a čo vy na to?
Dokonca som to počula na vlastné uši. Bola som frapovaná, keď kolega hovoril o mojom manželovi strašné hlúposti a nepravdy. Bola som tým pobúrená a nenechala som to tak. Ozvala som sa. V našej brandži si ľudia radi takto vedome krátia čas, neviem prečo, a je to hrozné, lebo sa proti tomu nedá bojovať.
Eva Matejková sa venovala profesionálnemu divadlu od svojich sedemnástich rokov. Po skončení herectva na VŠMU dostala s manželom angažmán v Divadle Andreja Bagara v Nitre, pred dvanástimi rokmi však prišla s rodinou do Bratislavy, kde jej ponúkli stále účinkovanie na Novej scéne. "Hoci spokojná herečka nejestvuje, v Nitre bolo prostredie oveľa lepšie. Nitra nám dovoľovala hrať iba na javisku, kdežto v Bratislave, keď chcete prežiť, musíte hrať divadlo od rána do večera. A ja si odmietam pestovať takýto imidž." Po prepúšťaní z činohry na Novej scéne je na voľnej nohe, venuje sa dabingu. Má tri deti 26-ročného syna Samuela, 24-ročného syna Stanislava, 15 ročnú dcéru Svetlanu a vnuka Martina.
Marián Slovák
herec
manžel Evy Matejkovej
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Svoju ženu som videl prvýkrát na prijímacích skúškach na VŠMU, kde ona už sedela za klavírom. Bola v bielej blúzke a mala nádherný cop. Celá bola taká čierna...
Dátum svadby?
5. august 1972
Aká je deľba práce v domácnosti?
U nás naozaj existuje. Príchod chlapcov na svet bol taký masívnejší - rozdiel medzi nimi je len dvadsaťjeden mesiacov - takže sa bolo treba aj s prácou podeliť. Mňa nebaví nakupovať nič, ale potraviny sú v tom výnimkou. Takže sa to vyvŕbilo tak, že som nakupoval a varil. Ale keď bolo treba, ožehlil som aj plienky. Netreba z toho robiť žiadne hurá, medzi nami bol vždy normálny partnerský dohovor.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Bývame v Bratislave na Palisádach v jednom krásnom storočnom byte. Som ešte z posledných prešpurákov a oceňujem starú architektúru. Ako dieťa som žil na Heydukovej ulici a tak som si prial bývať aj teraz v centre. V Nitre sme 18 rokov bývali v paneláku, ale vlastne aj tam sa mi páčilo, boli to pekné roky.
Kde trávite voľný čas?
Veľa voľného času trávim v Levároch na dedine. Občas - v lete - rád chodím k moru. Záľubám sa pravidelne nevenujem, kvôli kondičke si chodím akurát zahrať tenis. To je aktívna stránka, pasívne si rád pozriem futbal. A veľmi rád čítam dobré knihy.
Kde ho podľa vás trávi vaša partnerka?
So mnou. Čas víkendov, keď nepracujeme, trávime rodinne.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Nechodievame často do kaviarní a reštaurácií. Najviac nás azda vidieť tu, kde som aj s vami - v Lýcejke. Máme to blízko domu.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Na veci potrebné k dennému životu. Dá sa povedať, že som praktický typ. Neláka ma míňať peniaze na niečo, čo rodina nepotrebuje. Na čo mám, si dovolím, na čo nemám, to si nedovolím, a nie je mi to ľúto. A doprajem si dobré červené vínko a cigarety.
A vaša partnerka?
V tomto smere mám neuveriteľne skromnú a striedmu manželku. Niekedy sa jej niečo zapáči a ide si to kúpiť. Často sa však vráti sklamaná, že nejaký model sa jej páčil, ale nemali jej číslo. Skôr ju musím nabádať, aby niečo kúpila aj sebe. Na niečo špeciálne - striebro, zlato - na to vôbec neletí.
Na ktorý výlet alebo okamih s partnerkou najradšej spomínate?
Pamätám si na pekný výlet v Chorvátsku, ešte keď sme mali malých synov. Boli sme na ostrove Korčula a okrem našej celej rodiny tam boli kolegovia. Bolo to veľmi fajn, užili sme si veľa srandy.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Chlapci sú vo svete, my sme tu ostali len s najmladšou dcérkou, a tak sa tešíme, že sa ešte aspoň o ňu môžeme starať. Využívame chvíle s ňou.
Počuli ste o svojej partnerke nejakú klebetu - a čo vy na to?
Medzi umelcami sú vo všeobecnosti klebety častým javom. A je to jedna z najhorších vecí. Človek, ktorého sa klebeta týka, sa ju dozvie tri roky po jej aktuálnosti, ale ostatní žijú v jej vedomí. Neznášam ohováranie, nedá sa voči nemu brániť. Klebety boli, aj sú, ale nezaoberám sa nimi, prehadzujem list. Jediným mojim riešením je, že strácam k ľuďom šíriacim klebety dôveru. Vyhýbam sa im.
Herec Marián Slovák sa po rokoch vrátil na domovskú scénu Divadla v Nitre, kde hosťuje v muzikáli Grék Zorba. "Po tvrdej práci a dennodennom cestovaní na skúšky Zorbu sa teším, že budem nejaký čas len žať ovocie svojej práce a tešiť sa na jednotlivé reprízy v divadle. Medzitým možno zbehnem do dabingu." Marián Slovák zároveň uvádza cyklickú kulinársku reláciu na STV Menu.
