FOTO - ARCHÍV J. B.
Dnes: JARO BEKR, tanečník a manažér tanečnej skupiny SPIN, porotca v súťaži Miliónový tanec
Jaro Bekr vyrastal odmalička so zvieratami. Keďže býval na periférii Bratislavy, zvykol si na sliepky aj prasiatka. V rodinnom dome nikdy nechýbali ani psy. "Páčilo sa mi, že mohli voľne pobehovať vonku, keďže nie som zástancom chovu psov v panelákoch," hovorí Jaro. Keď sa presťahoval do bytu, nad kúpou psa dlho rozmýšľal. Nakoniec však vyhrala túžba mať doma spoločníka a láska ku psom. Bolo rozhodnuté. Pes bude. Lenže aký?
"Dlho som sa radil s kamarátmi a tí mi povedali, že ku mne by sa hodilo plemeno Jack Russel teriér, vraj je povahovo presne ako ja. A je aj vhodný do bytu. Tak mi kamarát, ktorý takého psa už má, priniesol na výber dve šteniatka - sučku a psa. Ja som vedel, že chcem psa, preto bol výber jasný."
Pred dvoma rokmi tak Jarovi pribudol "parťák" - vtedy šesťtýždňové šteňa Hugo. Aj napriek živej povahe počas prvých týždňov Jarovu domácnosť hore nohami neprevrátil. Za obeť mu padol iba držiak na noviny, naťahovanie s kobercom ho po pár centimetroch prestalo baviť.
Dnes však už Jaro celkom isto vie, že Hugo nepatrí do kategórie poslušných psov. "Neposlúcha, veď je po mne," smeje sa. Huga vraj na klasické povely ako sadni, ľahni alebo daj packu môže prinútiť iba piškóta. Vtedy ich splní veľmi ochotne. A všetky naraz. Inak mu Jaro môže tisíckrát povedať sadni a Hugo si nakoniec aj tak ľahne.
Keďže Jaro žije rýchlym tempom, prispôsobil sa mu aj Hugo. Jarove tréningy či akcie ho však veľmi nebavia. "Počas tréningov ho nechcem nechávať zatvoreného samého doma, preto ho obyčajne zanesiem ku kamarátke do rodinného domu. Vtedy je najšťastnejší, pretože tam má najväčšieho kamaráta - labradora Kirbyho, s ktorým sú už zohratá partia. Labrador je stelesnené dobro a Hugo zasa klbko nervov, takže sa spolu skvelo dopĺňajú."
Okrem návštevy kamaráta Huga poteší, aj keď mu dá Jaro vylízať téglik od jogurtu. Strčí doňho celú hlavu a dokáže sa tak zabaviť aj desať minúť. A miluje orechy.
V poslednom čase však Huga chytila puberta. Hoci nikdy nebol bitkár, teraz sa púšťa hlavne do veľkých psov a je hrdinom dovtedy, kým si ho nevšimnú. K ľuďom je niekedy odmeranejší a hladkanie od cudzích vôbec nemá rád. "Na tom sa vždy najviac bavím. Keď sa k nemu niekto zohne a chce ho pohladkať, okamžite odvráti hlavu a vrhne na mňa pohľad, ako si to len mohol niekto dovoliť."
Hugo sa urazí aj vtedy, keď Jaro odchádza von bez neho. "Keď idem na tréning a poviem mu - stráž, ja prídem o chvíľu, Hugo skloní hlavu, pomaly kráča preč a ešte vo dverách mi stihne uštedriť taký pohľad, že mi to trhá srdce." O to väčšia je však radosť, keď sa Jaro vráti. Tanečník hodí tašku do kúta, vrhne sa na štyri a naháňačka s Hugom sa môže začať.
Mráz po chrbte prebehne Jarovi vždy, keď v okolí Huga poletuje včela. Tak ako všetky psy, aj on sa ju totiž snaží chytiť. Má však na včely alergiu, a tak už dvakrát celý opuchol. Vtedy s ním museli utekať k veterinárovi, podobne pri dvoch žlčníkových záchvatoch. Lenže veterinára sa Hugo bojí asi najviac zo všetkého. Svojho pána sa vždy snaží presvedčiť, aby si to rozmyslel, hádže sa na zem a uteká opačným smerom.
Teraz Jaro priznáva, že kamaráti mali pravdu, keď tvrdili, že Jack Russel teriér je presne ako on. "Je strašne živý, stále niekde behá a keď sa mu niečo nepáči, dá rázne najavo, toto teda nie. Vtedy doslova chytá nervy a všetci sa smejú, že je presne ako ja na tréningu. A hlavne, je to malý pes s povahou veľkého. Všetko chce vyskúšať, do všetkého ísť a niekedy pritom ani veľmi nerozmýšľa." (oba)
