Nedávno otvárala v Bratislave istá automobilka svoju novú predvádzaciu sieň. Pretože to bola japonská značka, pozvaných hostí pohostili japonským suši, moderátorka (moja žena) bola oblečená v tradičnom kimone a spevák zanôtil japonskú pieseň. Uvedomil som si, že keď európski speváci spievajú po japonsky, obyčajne si vyberú tú istú pieseň - Sukiyaki song. Keď som bol svojho času v Budapešti, večerali sme v reštaurácii a muzikanti mi ju tam tiež hrali do uška. Máme tisícky piesní, ale toto je jediná, ktorá sa ako pesnička spievaná v japonskom jazyku stala hitom číslo jeden v americkej hitparáde v roku 1963. Zrejme preto je to stále najznámejšia japonská pieseň. Jej originálny názov znie Ue wo muite arukoo - Pozerám sa nahor, keď kráčam. Takto ju poznáme v Japonsku, ale na západe, zvlášť v USA, je preslávená ako Sukiyaki song.
Pred štyridsiatimi rokmi vedeli ľudia v USA o Japonsku málo. Synonymami krajiny pre nich boli iba suši, samuraj, kamikadze, gejša a sukiyaki. No a sukiyaki je jedno z trojice japonských reprezentatívnych pokrmov, hneď za suši a tempurou (o nich viac inokedy). Je to na tenučko narezané hovädzie mäso uvarené na šťave zo sójovej omáčky, cukru a mirinu (sladkého ryžového vína) v špeciálnej železnej panvici so zeleninou, hubami a s tofu. Pred jedením sa sústa namáčajú do rozšľahaného surového vajíčka. Keď som sukiyaki uvaril svojim európskym kamarátom, komentovali to slovami: "Nebude ti vadiť, keď to nebudeme jesť, však?"
A sme pri koreni veci. Sukiyaki je unikátne jedlo, no text slávnej piesne nemá s touto delikatesou vôbec nič spoločné. V piesni sa spieva o niečom celkom inom: "Budem kráčať s tvárou obrátenou nahor, aby mi nemohli stekať dolu slzy..." Je to song o zlomenom srdci. Viem však, prečo v cudzine zľudovela pod názvom "sukiyaki". Je to japonské, krátke, zapamätateľné, určite viac než originálny japonský názov. Inak, počul som, vraj na Slovensku predávajú čokoládu s názvom Gejša. Myslím si, že je to rovnaká idea ako Sukiyaki pieseň. Rád tú Gejšu ochutnám.
Vždy, keď počujem Sukiyaki song, spomeniem si na Kyu Sakamota, speváka, ktorý ju pôvodne interpretoval. Zahynul pri najhoršom leteckom nešťastí v Japonsku v roku 1985. V troskách lietadla našlo vtedy smrť 520 ľudí. Lietadlo sa zrútilo v horách, ten obraz majú ľudia ešte stále v čerstvej pamäti. Preto je pre mňa pieseň Sukiyaki ešte smutnejšia. Moja žena si ju občas pohmkáva, veď melódia znie ako veselý pop.
Autor: MASAHIKO
