Toto je spoločná fotografia obyvateľov Štefánikovej koleje, na ktorej sú slovenskí študenti rôznych pražských vysokých škôl, ktorí v tom čase v Prahe študovali a bývali v uvedenom internáte. Bohužiaľ, nepoznám presný dátum vzniku tejto fotografie, no podľa podoby môjho otca predpokladám, že ide o rok 1922 prípadne 1923. Fotografia je cenná tým, že študenti, ktorí sú na nej, patrili v nasledujúcich desaťročiach 20. storočia medzi elitu slovenskej inteligencie. Sú medzi nimi budúci špičkoví lekári, technici, umelci, intelektuáli (Filo, Čársky, Ruman, Alexy, Dérer, Okáli...). Môj otec, našťastie, na druhej strane fotografie zaznamenal mená všetkých, ktorí sú na fotografii (v poradí odľava doprava, od posledného radu po prvý), takže sú ľahko identifikovateľní. Za mojím otcom (druhý sprava v prvom rade) sedí Andrej Siracký a Janko Alexy. Vedľa otca, prvý sprava, je Daňo Okáli. Na fotografii sú takmer všetci usmiati a veselí. Sú mladí a vzdelaní, svetová vojna odznela, očakávajú mierovú a prosperujúcu budúcnosť mladej republiky. My, čo sme časť tejto ich budúcnosti spolu s nimi prežili a o tom ich storočí hovoríme ako o minulom, vieme však svoje. Vieme, že každý zo životov tých ľudí bol určite osudovou drámou. Doc. RNDr. Ján Szomolányi, PhD., Bratislava |
Môj otec, Prof. Ing. Ján Szomolányi (1901 - 1971) študoval v rokoch 1921 - 1926 na Vysokom technickom učení českom elektrotechnické a strojné inžinierstvo v Prahe, veď na Slovensku v tom čase neexistovala vysoká škola technického zamerania.
Z tohto obdobia sú aj tieto dokumenty:
Výkaz štúdií, čosi podobné ako dnešný index. Zaujímavé je, že sú v ňom uvedené študijné predmety, potvrdenie o zápise a o prácach, dátum vykonanej skúšky a podpis prednášajúceho, ale nie známky. A ešte niečo: päť pečiatok, z rokov 1921 až 1926, čiže z obdobia celého štúdia, s textom: OSVOBOZEN Na ROK OD CELÉHO ŠKOLNÉHO DůKAN a podpis. Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá. Čo konkrétne máme na mysli? Posielajte nám fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí, fotografie zo súkromného života, slávnostné i z práce. Zábery dedín, miest, dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny aj zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe. Časové ohraničenie: dozadu, do hlbín histórie nijaké, smerom k dnešku zhruba do polovice 20. storočia. Tu treba vysloviť dôležitú prosbu: Bez určenia KTO je na fotografii, alebo ČO fotografia zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže, prípadne bez ďalších informácií nie je fotografia či písomnosť dokumentom, nemá výpovednú hodnotu, a teda ju nemožno použiť. Každý dokument treba očíslovať (tak, aby sa nepoškodil), a v osobitnom sprievodnom zozname uviesť k číslu popis, vysvetlivku, prípadne meno a adresu autora, ak je známy. A všetko označiť menom odosielateľa. Ako to chceme použiť? Najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria originálnu publikáciu. Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu: Piesne a iné texty. Kam posielať materiály? Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava |