Návrh vláda dostane na stôl so "zásadným rozporom". Úrad vládnej splnomocnenkyne pre rómske komunity Kláry Orgovánovej žiada uzákoniť "maximálny počet hodín" aktivačných prác, teda koľko hodín najviac niekto môže odpracovať.

Poradca splnomocnenkyne Marek Hojsík za riešenie situácie nezamestnaných považuje získanie zamestnania, "nie ich udržanie v rezervoári ľahko dostupnej pracovnej sily". Ak teda pre niekoho existuje pravidelná práca v rozsahu napríklad 40 hodín týždenne, "bolo by správnejšie ho na ňu regulárne zamestnať", ako na to "zneužívať aktiváciu", hovorí.

Ak maximálny počet hodín prác nebude stanovený, môže byť podľa Hojsíka porušené právo na primeranú odmenu za prácu a právo na rovnaké zaobchádzanie, keď by jednu prácu v rozsahu plného úväzku niekto mohol vykonávať za aktivačný príspevok a iný napríklad za minimálnu mzdu.

Aj podľa Rút Olšiakovej z Mestského úradu v Lučenci by rozsah aktivačných prác mal byť zákonom ohraničený aj zhora.

Starosta Krivej na Orave Stanislav Blšák si myslí, že by bolo vhodné, keby od 1. mája do 31. októbra aktivizovaní odpracovali 24 hodín týždenne, teda tri dni v týždni, začo by im patril príspevok vo výške dvetisíc korún. Dôvodí tým, že "na jar, v lete, ale aj na jeseň je oveľa viac práce, najmä vonku - pri rôznych úpravách, rekonštrukčných prácach a podobne". "Od 1. novembra do 30. apríla by postačilo 16 hodín týždenne", teda toľko, čo dnes.

Ministerstvo práce trvá na svojom. Hovorca Martin Danko povedal, že "prax prináša rozličné potreby v závislosti od regiónu", rovnako podľa neho môže nastať, že pre prírodnú katastrofu či niečo iné náhle treba odpracovať viac hodín. "Ak by sme hornú hranicu (počtu hodín aktivačných prác) stanovili, mohli by sme organizátorom zbytočne komplikovať situáciu." (joč)