Keď ústup, tak nenápadný, vravievajú muži. Hitlerov minister propagandy Gobbels vraj po každom ústupe hlásil: „Podarilo sa nám odpútať sa od nepriateľa." Napoleon sa na to díval z neba a vzdychal: „Ach, keby som ja mal Gobbelsa, dodnes nik nevie, že som pri Waterloo prehral!" My, ženy, s tým až také problémy nemáme. Vieme elegantne ustupovať ešte skôr, ako sa začne vojna.
Napríklad ja nedávno v parku. Spokojne som hojdala vnučku, a na vedľajšej hojdačke zas akýsi dedko vnuka. Odbilo dvanásť. Chcela som vnučku zobrať na obed, no tá sa chcela ešte hojdať. V tej istej chvíli zakrákala vrana.
„Počuješ?" hovorím. „Vrana navarila a teraz volá deti na obed. A už stíchla, lebo ju poslúchli. Už jedia."
„Nebalamuťte deti," ozval sa zrazu susedný dedko. „Keď vyrastú a zistia, že vrany nevaria, budú sa cítiť oklamané a prestanú dospelým veriť."
„Aj vy ste iste čítali deťom rozprávky," bránila som sa. „Napríklad o drakoch. A prestali vám veriť, keď vyrástli a zistili, že draci nejestvujú? Alebo veria v drakov dodnes?"
Zdalo sa mi, že argumentujem dobre a susedný dedko sa už nezmôže na odpoveď. No vynašiel sa:
„Kedysi sa rozprávali rozprávky všade. Dnes je iná doba - slobodná a praktická. Aby v nej deti obstáli, treba ich vychovávať pravdivo ."
Ešte ma obviní, že obhajujem „kedysi", pomyslela som si. A veď aj on sa musí pamätať, že práve „kedysi", keď sa rozprávky rozprávali všade, v detských knihách bývali zakázané ako tmárstvo.
„Nevnucujem vám svoje názory," vravím. „Vykladajte vnukovi aj Archimedov zákon, a ja budem ďalej rozprávať vnučke, že vrany vedia variť."
Bol to návrh na prímerie, ale nebol prijatý.
„Je mi jedno, či ohlupujete svoju vnučku," zvolal susedný dedko. „Ale robte to doma, a nie vo verejnom parku - tu vás počúva aj môj vnuk, a to mi už jedno nie je."
Aj vnuk, akoby ho chcel podporiť, zrazu prehovoril:
„Vlana uvalila."
„Vidíte?" zdvihol palicu susedný dedko
Vojna sa zdala nevyhnutná - no, našťastie (pre toho dedka), prehovorila aj moja vnučka Lujza.
„Poďme domov papať, som hladná."
A tak sme sa odpútali od nepriateľa ešte skôr, akoby sme mu pripravili poriadne Waterloo.