Aspoň jedno percento z programov na jednom okruhu by malo byť po tomto termíne tlmočených do posunkovej reči. Budeme Deň nepočujúcich, ktorý je vždy v poslednú septembrovú nedeľu, oslavovať výraznou zmenou v prospech divákov so sluchovým postihnutím? Splnenie zákonného limitu v stanovenom termíne bude podľa súčasného stavu príprav veľmi náročné, hoci STV tvrdí, že sa na túto vážnu vec pripravuje.
Kto videl americký film V spoločnosti mužov, asi si zapamätal jeho záverečnú scénu. Mladý muž stojaci nad nepočujúcou ženou nervózne gestikuluje, aby sa prekričal cez sklo jej vnímania a vysvetlil jej, ako veľmi ju miluje. My však spolu s ňou nepočujeme nič, len vidíme jeho nepochopiteľné, hrôzostrašné grimasy. Možno, že práve takto nejako pôsobí na nepočujúcich väčšina našich televíznych programov.
Keď minule na istý čas na Dvojke vypadlo tlmočenie Správ STV do posunkovej reči, už som sa obávala, že ešte aj táto služba sluchovo postihnutým bola zrušená. Našťastie nie. Aj najbližšia správa o plnení národného programu na zlepšenie života občanov so zdravotným postihnutím však bude môcť skonštatovať asi len to, že ani v uplynulom období sa nepodarilo STV rozšíriť okruh relácií vhodných aj pre sluchovo postihnutých. Televízny klub nepočujúcich je skutočne minimum.
Problematike sprístupňovania kultúry nepočujúcim sa u nás venuje malá pozornosť aj v iných kultúrnych inštitúciách, nielen v STV. V Kráľovskom národnom divadle v Londýne sú otitulkované či znakovou rečou pretlmočené predstavenia bežnou praxou na ich mesačnom programe. Skúste nájsť ekvivalent v našich profesionálnych divadlách.
Česká televízia má v deň, keď píšem tento článok, označený značkou „st" takmer všetky večerné programy. ČT začala s programami pre nepočujúcich najprv "dobrovoľne", od roku 1993 vysiela správy tlmočené do posunkovej reči. České titulky síce nie sú farebne odlíšené podľa postáv ani štylisticky upravené, zákonný limit až 70 percent programov však ČT splnila ešte v roku 2003. V prvom polroku 2005 bolo pre nepočujúcich spracovaných na ČT 1 až 80 percent z vysielania. Asi polovicu všetkých programov ČT upravila skrytými titulkami, ďalších 11 percent opatrila titulkami robenými naživo, viac ako 4 percentá reprezentovali filmy s otvorenými titulkami, ďalšie 2 percentá programov boli tlmočené do znakovej reči.
Na Slovensku sa s výrobou skrytých titulkov začalo pokusne v roku 1997, keď sa vyrobilo prvých 7 inscenácií. S iniciatívou prišlo združenie Kontext, prostriedky poskytlo predovšetkým ministerstvo sociálnych vecí. V rokoch 2000 až 2002 sa ročne otitulkovalo okolo sedem desiatok filmov, najviac z pôvodnej slovenskej tvorby.
Od roku 2003, po nástupe Rybníčkovho manažmentu, sa už vo vysielaní objavujú najčastejšie len reprízované programy. Výroba titulkov v rozsahu asi 50 filmov ročne sa presťahovala do Markízy. Tam sú otitulkované aj niektoré publicistické relácie ako Paľba a Lampáreň, ktorá sa navyše v repríze dopĺňajú aj tlmočením do znakovej reči.
Na poslednom júlovom zasadnutí parlamentu predniesol minister kultúry František Tóth správu o plnení úloh verejnej služby vo verejnoprávnych médiách. Stálo v nej, že podľa štatistiky odvysielala STV v roku 2004 na prvom okruhu asi len 20 hodín, čo predstavovalo iba 0,25 percenta z celkového objemu vysielania tohto okruhu. Na Dvojke to bolo 337 hodín, teda nie viac ako 5 percent z vysielacieho času. Našim nepočujúcim teda môžeme nateraz len odporúčať kúpiť si káblovú televíziu s príjmom Českej televízie.
Viete hovoriť pod vodou? Výnimočné deti to dokážu, tvrdí reklama mobilného operátora, ktorá sa vysiela na Dvojke. Potápajúci chlapci sa v nej dohovárajú pod vodou posunkami. Kúpením bublifuku či zavolaním na číslo 808 môžem podporiť Konto Bariéry. Vypúšťanie bubliniek sa síce zdá byť málo trváce, je to však jeden z mála pokusov o vypočutie hlasu nepočujúcich, čo sa na obrazovke STV dá momentálne zachytiť.
Autor: TEXT: ZUZANA ULIČIANSKA
