Rýchlik na korčuliach PETER BONDRA (37) odohral od roku 1990 v NHL štrnásť sezón, prevažnú väčšinu v drese Washingtonu Capitals. V pätnástej mu zabránil lock out. Odskočil si len na šesť zápasov za Poprad v slovenskej hokejovej extralige a potom sa v zime venoval rodine v hlavnom meste USA. Leto trávi s famíliou ako každoročne pod Tatrami, kde sleduje správy o predbežnej dohode medzi majiteľmi klubov s hráčskou asociáciou NHL. Po ročnej výluke by sa prestížna severoamerická liga mohla opäť spustiť. Petrovi len 16 zápasov chýba do méty 1000.

Ako ste prijali informáciu o predbežnej dohode - namrzený po veľkých ústupkoch hráčskej asociácie, alebo potešený tým, že sa bude znova hrať?

Určite potešený. NHL je najlepšia klubová súťaž na svete a ja som ťažko znášal, že zima je bez hokeja. Mám už svoje roky, ale verím, že ak sa NHL na jeseň rozbehne, ešte v nej jednu, možno i viac sezón odohrám.

Veľa hokejistov sa kriticky vyjadruje o práci vedenia hráčskej asociácie, ktorá pristúpila nielen na 24-percentné zníženie platov, ale aj na platový strop. Neprekáža vám to?

Prekáža - neprekáža, chcem hrať v NHL. Isteže, vo februári mali predstavitelia hráčskej asociácie na stole lepšiu ponuku a nezobrali ju. Neskôr sa podmienky zmenili. V tomto čase považujem dohodu za férovú. V dlhom boji nevidím víťaza: stratili hráči aj majitelia. Utrpel hokej, fanúšikovia. Bude ešte dlho trvať, kým si diváci znova nájdu cestu do hľadiska v takých počtoch ako predtým. Najmä v nehokejových mestách v USA.

V Toronte rokuje hráčska asociácia NHL, vás hokejistov roztrúsených po celom svete čaká hlasovanie o novej dohode cez internet. Z vašich slov vyplýva, že ju podporíte.

Počkám si ešte na detailnejšie informácie o novej zmluve, veď ide o šesťstostránkový dokument. Zariadim sa aj podľa inštrukcií a rozhovorov s hráčmi. Dohoda je však blízko a bol by som sklamaný, keby sa NHL v októbri nezačala.

Niektorí hráči so skúsenosťami z NHL ani nečakali na výsledky rokovaní a dali prednosť ligovým súťažiam v Európe. Neláka vás napríklad Rusko, kde sa takisto hrá o veľké peniaze?

Nie, do Ruska by som nešiel. Hokej v NHL je na vyššej úrovni a beriem ohľad na moju rodinu, zvykli sme si na život v Amerike.

V poslednej sezóne v NHL 2003/04 ste mali vo Washingtone a potom po prestupe do Ottawy ročný príjem 4,5 milióna dolárov. V novom ročníku budete musieť rátať s nižšou sumou, však?

To je prirodzené. Som bez kontraktu, platy idú dole a ja mám 37 rokov. Všetko toto musím zvážiť pri odhadoch mojej trhovej ceny. Už som sa poučil, že menej je niekedy viac. Peniaze už v mojom prípade nehrajú primárnu úlohu.

Ako voľný hráč sa môžete dohodnúť na zmluve s ktorýmkoľvek klubom NHL. Tušíte, kde by ste mohli zakotviť?

Najradšej by som bol doma vo Washingtone, záleží aké bude mužstvo. Ale zopár silných klubov je aj v širšom okolí - v New Yorku, v New Jersey, v Philadelphii. A keď bude treba, tak sa poberiem aj na druhú stranu Ameriky.

Pri výluke v minulej sezóne ste boli viac s rodinou, mohli ste sledovať hokejové pokroky 12-ročného syna Davida. Pôjde vo vašich šľapajach?

Bol by som rád, keby sa tak stalo. Sprevádzal som ho na majstrovstvách USA na Aljaške, za tím Washington Little Caps dal niekoľko gólov a dostal sa do finále v súťaži o najrýchlejšieho korčuliara. Bolo dobre, že som mohol byť blízko pri jeho tíme, sledoval aj tréningy, zápasy. Zdalo sa mi, že tréner nerozvíja herné činnosti, taktické myslenie malých hokejistov tak akoby mal, a tak som sa s rodičmi ďalších hráčov zasadil o jeho výmenu.

Trpeli ste v zime bez hokeja v NHL?

Trpel, strašne mi chýbal. Na druhej strane som mal dosť času premýšľať o hokeji. Cítim, že ma stále baví, chcem ho ďalej hrať. Hladný po hokeji som sa preto už tento týždeň zapojil do prípravy na popradskom ľade s mužstvom Rigy, ktoré vedie tréner Július Šupler.

Spomeniete si ešte na mládežnícke roky, keď vás na na tomto zimnom štadióne vytiahol z dorastu do prvého mužstva Popradu a naštartoval vašu kariéru?

Určite áno. Tréner Šupler vtedy v sezóne 1985/86 zobral z dorastu celú päťku hráčov. Som mu za to dodnes vďačný a zostali sme dobrými priateľmi.

FOTO PRE SME - JOZEF MICHNICA