Amos Gitai. FOTO - REUTERS

Najznámejší žijúci izraelský filmový režisér AMOS GITAI (1950) je vyštudovaným architektom. Hovorí, že vďaka tomu sa naučil vnímať formy a vo formách hľadať významy. Ešte ako študent narukoval do jompkippurskej vojny, kde utrpel zranenia. Po tejto traumatickej skúsenosti sa začal venovať filmu. Pred mesiacom súťažil jeho film Free Zone o Zlatú palmu v Cannes, na festival Art Film do Trenčianskych Teplíc prišiel predstaviť svoj projekt z roku 2004 s názvom Zem zasľúbená.

Spisovateľ Amos Oz povedal, že môžeme ignorovať svoju minulosť, ale minulosť nikdy nebude ignorovať nás. Súhlasíte s ním?

"Áno. Počas jomkippurskej vojny ma postrelili v helikoptére. O tejto udalosti som roky mlčal, až o dvadsať rokov neskôr som mohol nakrútiť film. Takže v mojom prípade sa tieto slová splnili. Existujú udalosti, pocity, spomienky, ktoré vás časom dobehnú, objavia sa nanovo a vyvolajú vo vás otázky. A ak nájdete pre ne filmovú formu, výsledkom bude film."

Bol film Kippur pre vás formou terapie?

"Do istej miery. Sú udalosti, ktoré sa snažíte všemožne vymazať zo svojho života. Máte z nich nočnú moru, neradi na ne spomínate. Režisér je ako psychoanalytik. Keď sa udalosti dostanú z podvedomia do vedomia, dokážete sa s prežitým ľahšie konfrontovať."

Bola vojna dôvodom, prečo ste začali nakrúcať filmy?

"Skúsenosť ako vojna vás môže úplne zničiť, ale ak ju v zdraví prežijete, môže vás posilniť, lebo sa prestanete báť maličkostí. Ak ste raz boli tak blízko smrti, nebojíte sa artikulovať názor. A po tejto skúsenosti mi architektúra pripadala príliš formálna."

Veľa mladých izraelských režisérov sa venuje politickým témam. Niektorí uvádzajú ako dôvod, že režisér oveľa ľahšie dostane peniaze na snímku, ktorá tematizuje, napríklad, izraelsko-palestínsky konflikt, a tento film sa skôr dostane na festival. Súhlasíte?

"Nie som si istý, či je to pravidlo. Vynikajúci izraelský film Or - Môj poklad, ktorý bol ocenený aj v Cannes, má silný príbeh a v zahraničí slávil veľké úspechy, pričom vôbec nie je politický."

Vaše filmy často rozprávajú o hraniciach. Čo vás na nich zaujíma?

"Najviac ma zaujímajú hranice, o ktorých si myslíme, že ich nemôžeme prekročiť, ale ľudia ich napriek tomu prechádzajú. Vo Free Zone ide o oblasť na východe Jordánska s rozlohou asi dva štvorcové kilometre. Ľudia z Blízkeho východu tu kupujú a predávajú autá, ako keby tam žiadna vojna neprebiehala."

Film sa odohrával v skutočnej free zone v Jordánsku. Mali ste problémy dostať povolenie na nakrúcanie?

"Nie. Oficiálne som požiadal Jordánsko, pozreli si moje filmy a pomohli mi. Už toto bola veľmi zaujímavá skúsenosť."

Nakoľko sú vaše filmy osobné?

"V niektorých filmoch hrám aj sám, ale niekedy si myslím, že je dobré zostať mimo. Ale závisí to od projektu. Moje filmy sú osobné, pretože filmárstvo je veľmi osobná, subjektívna vec, umožňuje nám veci vidieť v úplne inej rovine, ako nám ich podáva televízia. Televízia sa tvári objektívne, pričom je totálne subjektívna, pretože neukazuje to, čo sa vonku v skutočnosti deje, ale to, čo nám chce ukázať."

Povedali ste, že nemáte rád, ak sa vo filmoch postavy nepriateľov javia ako karikatúry. To asi nemáte príliš v láske Eliu Suleimana, ktorý vo filme Božský zásah vniesol do hraničnej oblasti medzi Jeruzalemom a Rammaláhom veľké množstvo grotesknosti.

"V mnohých veciach so Suleimanom nesúhlasím. Niektoré jeho filmy sú dobré, páči sa mi jeho zmysel pre iróniu, ale keď je humor príliš tvrdý, môže pôsobiť ako zjednodušovanie. V situácii, v ktorej sa nachádzame, musíme byť opatrnejší."

Vo filme Free Zone hrá hollywoodska herečka Natalie Portman, ktorá sa narodila v Izraeli. Je to aj jej príbeh?

"Natalie sa narodila v Jeruzaleme. Keď sme si začali dopisovať, bola vo fáze, keď hľadala svoju identitu, spytovala sa, či je Američanka, alebo Izraelčanka, Židovka, Nežidovka. Šesť mesiacov sa učila po hebrejsky, navštevovala kurzy arabčiny, len aby sa dopátrala odpovede. V hotovom filme spoznala svoj vlastný osud."

Dokument o Annie Lennox bol nakrútený len jednou kamerou

Medzi Gitaiove najznámejšie filmy patria Kadosh, Kippur či Zem zasľúbená. Nakrútil však aj veľa dokumentov, mnohé o vojne. Osobitným prípadom je dokument o Annie Lennox - Brand New Day. Ako k nemu prišlo? "V Londýne bola prehliadka mojich raných filmov. Producenti Annie Lennox prišli za mnou po premietaní filmu Esther, či by som nenakrútil film o koncerte Annie Lennox v Japonsku. Nebol som si istý, či to myslia vážne, pretože Esther je veľmi pomalý, meditatívny film. Súhlasil som, ale s tým, že budeme používať len jednu kameru. Keď Annie Lennox hrala, kameramanka bola stále s ňou na pódiu. Najväčší časopis v Japonsku napísal, že koncert bol síce skvelý, len diváci nič nevideli pre kameru, ktorá celý čas zakrývala speváčku."

Gitai pri nakrúcaní Free Zone s herečkami Natalie Portman a Hannou Laszlo, ktorá dostala za tento film na festivale v Cannes cenu za najlepší ženský výkon. FOTO - ARCHÍV

Autor: Ildikó Pongó(Autorka je filmová publicistka)