Austrálski tenisti prehrali doma na tráve vyššie než 1:4 len roku 1982 v Perthe s USA (0:5). Uplynulý víkend ich vo štvrťfinále Davisovho pohára v Sydney vyškolili argentínski antukári, hoci David Nalbandian to na tráve vie (wimbledonská bilancia 13:3) a sám získal prvé 3 body. Jeho prvé víťazstvo v živote nad Lleytonom Hewittom prekvapilo z viacerých stránok - Hewitt neprehral v Sydney päť rokov a 26 zápasov, v DC je historicky najúspešnejší Austrálčan vo dvojhre a vie sa vyburcovať k buldodžiemu výkonu. Čo však najviac zarazilo, bola výška prehry (2:6, 4:6, 4:6) a odovzdanosť domácej jednotky.

Chýbali Lleytonove vresky, gestá, hlad po ,,roztrhaní" súpera. Mal toho dosť. Fyzicky i psychicky. Leží na ňom ťarcha celého austrálskeho mužského tenisu. Woodbridge skončil kariéru týždeň pred zápasom s Argentínou, Philippoussis sa ospravedlnil pre zranenie, hoci hral exhibície v USA, Arthurs má 34 rokov a zenit za sebou, juniori nedorástli.

Kríza tenisovej veľmoci sa prehlbuje. Hewitt sa ešte v piatok burcoval, ba chvíľami to až preháňal - neprijal ospravedlnenie Coriu po smeči na telo, nespisovne mu nadával, údajne urazil aj homosexuálov v aréne, opovrhujúco gestikuloval a hecoval vyše 600 prívržencov klubu Fanatikov, ktorí cestujú po celom svete povzbudzovať Austrálčanov. Ani Coria nebol anjel - opätoval Lleytonovi gestá, viackrát sa provokatívne odhaľoval a držal sa za slabiny, ktoré ho pobolievali, a odpľul si smerom k rozhodcovi. Hewitt mu cez médiá odkázal, že ho neuznáva a na štvrtkovú svadbu s herečkou Rebeccou Cartwrightovou (v novembri čakajú dieťa) ho určite nepozve.

Coria na tlačovke vyhlásil: ,,Hewitt je možno mimo dvorca normálny, ale v zápase sa správa tak, že ho má súper sto chutí zabiť. Nielen argentínski, ale ani viacerí ďalší špičkoví hráči ho neznášajú. Je prehnane až osobne agresívny a teší sa aj z chýb súpera. Nech je svetovou jednotkou a vyhrá všetky turnaje roka, ale nechcel by som byť taký ako on."

Austrálska tlač ešte do soboty venovala veľký priestor štvrťfinále Davis Cupu, ale po prehratej štvorhre už akoby šípila bezmocnosť a opäť dominovalo spravodajstvo tamojšej verzie futbalu. Hosťom pripomínala ich divoký latinskoamerický temperament, sklon k dopingu (Caňas vyšetrovaný, Coria, Chela a Puerta v minulosti potrestaní) a antipatiu voči Austrálii.

Domáci kapitán John Fitzgerald, ktorý vedno s trénerom Wallym Masurom prejavil záujem pokračovať v práci, bude od svojej federácie žiadať výstavbu nových antukových dvorcov namiesto betónových kotlov a umelých trávnatých kobercov: ,,Austrálske deti sa musia učiť hrať na antuke, dostať sa k technickej všestrannosti, vedieť si pripraviť zakončenie vo výmene a držať krok s Európou a Amerikou. Naše nové tenisové vedenie sa musí urýchlene zaoberať výchovou nových talentov."