Minister Daniel Lipšic (vľavo) a predseda Smeru Robert Fico veria v účinnosť zákona, ale pripúšťajú, že ho bude treba zmeniť. FOTO SME - PAVOL MAJER |
Zákon v júni schválil parlament a predložil ho Fico. V minulosti mu už poslanci obdobný návrh odmietli. Neúspešný bol aj minister Lipšic z KDH, ktorý normu považuje za kľúčovú v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Po svojom neúspechu podporil Ficov návrh.
Cieľom zákona je pripraviť o majetok ľudí, ktorí ho získali nelegálne. Štátne orgány podľa neho môžu odňať akýkoľvek majetok od nehnuteľnosti po cenné papiere. Podmienkou je, že majetok z nezákonných príjmov musí presiahnuť tisícnásobok minimálnej mzdy, čo je v súčasnosti viac ako 6,5 milióna korún.
To je terčom kritiky generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Prekáža mu, že nelegálne nadobudnutý majetok nižšej hodnoty nebude podľa tohto zákona postihnuteľný.
Podnet na preskúmanie pôvodu majetku môže na finančnú políciu poslať ktorákoľvek právnická a fyzická osoba. Oznámenie nesmie byť anonymné. Ak ho posiela občan, musí byť podpísané, ak právnická osoba, nesmie chýbať jej pečiatka.
Podnet preskúma finančná polícia, ktorá ho môže posunúť prokurátorovi. Ten môže podať návrh na začatie konania na vyslovenie toho, že bol majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov.
Výnimočnosť tohto zákona spočíva v tom, že nie prokurátor musí dokazovať nelegálnosť nadobudnutia majetku, ale preverovaná osoba musí dokázať, že má majetok z nelegálnych príjmov. Ak sa jej to nepodarí, prepadne v prospech štátu.
Zákon bude účinný od 1. septembra. (rp)
Generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi okrem iného prekáža, že zákon neberie do úvahy aj menšiu hodnotu nelegálneho majetku než je 6,5 milióna. FOTO SME - PAVOL MAJER |