V NBA nie je jediným, kto má rodisko mimo USA. Na svet prišiel 5. augusta 1962 v Kingstone na Jamajke, až ako jedenásťročný sa s rodičmi presťahoval do Bostonu. Na stredoškolské časy nespomína rád: „Starší chlapci ma urážali, pre moju výšku sa na mňa pozerali ako na abnormálneho. Nadávali mi do negrov, kreslili mi obrázky opíc visiacich zo stromu. Tvrdili, že zo mňa nič poriadne nebude a že sa basketbal nikdy nenaučím hrať.“ Patrick sa zaťal, pracoval na sebe mimoriadne tvrdo a čoskoro dokázal, ako sa okolie mýlilo. V roku 1985 bol jednotkou v drafte NBA, získali ho slávni New York Knicks.

Už počas štúdií na univerzite mal Ewing povesť arogantného, večne naštvaného hráča. Za jeho drsným zovňajškom sa však skrýva citlivá, priateľská duša. Mnohí sa ho pýtali, prečo sa nedokáže usmiať. Ani keď jeho tím vyhral v roku 1984 vysokoškolské majstrovstvá USA. Netušili, aké stopy v ňom zanechal nečakaný odchod matky, ktorá zomrela pár mesiacov predtým. Patrick bol zúfalý, dokonca chcel zanechať štúdium. Ostal, vydržal len preto, aby splnil smrťou prerušený sen svojej milovanej mamy, ktorá nadovšetko túžila vidieť syna promovať na prestížnej Georgetown University.

„Môj imidž ma neznepokojuje. Ľudia, ktorí sú pre mňa dôležití, vedia, aký v skutočnosti som,“ tvrdí dvojnásobný olympijský víťaz (1984 v Los Angeles a 1992 v Barcelone), účastník deviatich All Star Game NBA. Je najslávnejším basketbalistom, ktorý vyrastal v Bostone, ale nikdy nehral za miestnych Celtics. Aj preto ho toto mesto nikdy nemalo v láske. Pozoruhodným faktom z Ewingových štatistík je, že najviac bodov v jednom zápase - 51 - dosiahol v roku 1990 práve proti Bostonu.

Legendárny hráč Celtics Larry Bird tiež nemal o Ewingovi práve najlepšiu mienku. Ale len do prvého sústredenia slávneho Dream Teamu pred olympiádou v Barcelone, kde obaja získali zlato. „Vlastne až vtedy sme sa spolu prvýkrát rozprávali. Prišiel do mojej izby a bolo to, akoby sme sa poznali celý život. Začali sme spolu tráviť voľný čas a zistil som, že Patrick je asi najmilším človekom, ktorého som kedy poznal.“

V New Yorku odohral Ewing pätnásť sezón. Bol strojcom úspechov tímu, jeho stabilnou oporou. Napriek tomu, že si nikdy nedokázal predstaviť koniec kariéry v inom mužstve, na „staré kolená“, ako tridsaťosemročného ho klub predal do Seattlu. Fanúšikovia to vedeniu Knicks dodnes neodpustili. Samotný basketbalista áno: „Funkcionárov chápem, chceli vybudovať nové, perspektívne mužstvo, potrebovali omladiť káder. Jediné, čo ma mrzí, je, že som s New Yorkom nikdy nevyhral majstrovský titul. Bude ma to škrieť po celý zvyšok života.“

Sezóna v drese Seatttle SuperSonics Patrickovi nevyšla. Ale všetkých presvedčil o svojej citlivej povahe. Keď inému hviezdnemu pivotovi NBA - Alonzovi Mourningovi z Miami Heat - po návrate z olympiády v Sydney zistili lekári počas rutinnej prehliadky vážne ochorenie obličiek a hrozila transplantácia, nezaváhal a promptne mu ponúkol svoju. „Ak bude vhodná, rád mu ju darujem - a on to vie,“ povedal. Obaja veľkí basketbalisti hrali spolu na Georgetownskej univerzite a sú dodnes blízkymi priateľmi.

Do newyorskej Madison Square Garden sa vrátil Patrick v drese Seattlu vlani vo februári. N. Y. Knicks vyhrali 101:92, ale najväčšou hviezdou zápasu bol Ewing, ktorého diváci privítali búrlivým, viac ako dvojminútovým potleskom. Prezident klubu Dave Checketts sa neskôr snažil udobriť si rozhnevaných fanúšikov: „Nerozišli sme sa v zlom, je to len koniec jednej éry. Keď Pat definitívne ukončí kariéru, jeho dres vyvesíme v našej hale a číslo 33 už potom nikto za Knicks neoblečie.“

Na západnom pobreží USA vydržal Ewing len jednu sezónu, vlani v júli prestúpil zo Seattlu na Floridu, kde hráva za Orlando. Jeho cena však nezadržateľne klesá, od Magic inkasuje za tento rok iba 2,25 milióna dolárov. Necelú sedminu platu, ktorý bral v Seattli, kde si ho cenili na 14 miliónov. Trinásty najlepší strelec histórie NBA vie, že okamih, keď bude musieť spod košov definitívne odísť, sa blíži.

PETER ŠEFRÁNEK