Ústav pamäti národa publikoval v druhom čísle časopisu Pamäť národa štúdiu o slovenských Rómoch za vojnového slovenského štátu. Podľa autora Reného Lužicu bol na Slovensku najväčší masový tábor pre Rómov v Dubnici nad Váhom. Existoval od novembra 1944 do apríla 1945 a deportovali doň 729 Rómov, z nich 250 boli deti.
Vyhláška č. 127 z júna 1940 jasne určovala, kto je Cigán: "Pod Cigánom sa má rozumieť podľa paragrafu 9 nariadenia s mocou zákona č. 130/1940 Sl. z. iba ten príslušník cigánskej rasy pochádzajúcej z nej po oboch rodičoch, ktorý žije životom kočovným alebo usadlým síce, ale vyhýba sa práci."
Časopis sa zaoberá aj tým, ako po roku 1948 pracovala československá komunistická rozviedka vo Vatikáne a na 2. vatikánskom koncile a venuje sa aj židovskej komunite, ktorá bola pod kontrolou režimu. Krajské správy ŠtB si robili pri menách ľudí, ktorí mali niečo s komunitou spoločné, alebo na ňu donášali, poznámky "sionizmus" alebo "sion". Problematika mala v ŠtB názov "sionizmus a židovský buržoázny nacionalizmus".
Ján Langoš v úvode čísla hovorí, že ľudia s ŠtB spolupracovali buď "z presvedčenia, nenávisti, kariéry, výhod a v 50. a 60. rokoch aj pre surové vydieranie a strach".
(r)
