Potom, čo si aj bývalý kancelár Helmut Kohl vlani vymohol nevydanie aktov novinárom, sa odporcovia bývalého komunistického režimu obávajú, že sa v Nemecku zrúti objasňovanie temnej minulosti.

Správny súd v Berlíne dočasne v pondelok zakázal vydať tlači materiály o Wittovej, z ktorých chceli novinári vyčítať spôsoby prepojenia bývalého východonemeckého vrcholového športu so štátnou bezpečnosťou zaniknutej NDR.

Jedna z najpopulárnejších nemeckých športovkýň, ktorú východonemecký režim využíval ako svoju vizitku, sa cíti ako obeť a nechce, aby sa na verejnosť dostali údajne osobné informácie. Špičkoví športovci mali v NDR mnohé privilégiá. Wittová mala kompletne zariadený byt v Chemnitz (vtedajšom Karl-Marx-Stadte) a automobil Lada. Byt bol však prešpikovaný mikrofónmi, a tak tajná polícia zaznamenávala i krasokorčuliarkine milostné vzťahy.

Časopis Der Spiegel však pred časom uviedol aj to, že sa v spisoch hovorí o „dôvernom“ vzťahu športovkyne so Stasi. Vládny úrad pre správu dokumentácie Stasi vlani Wittovej oznámil, že najmenej 181 strán z objemného 1300-stránkového zväzku vypovedá o tom, že krasokorčuliarka nefigurovala len ako obeť, ale aj ako osoba „zvýhodnená“ tajnou políciou.

Podľa zákona z roku 1992 sa môžu obete Stasi zoznámiť so svojimi spismi. Otvárajú sa aj pre novinárov a historikov, aby sa tak prispelo k odhaľovaniu temného pôsobenia tajnej polície nielen v NDR, ale aj pri špehovaní západonemeckej politickej scény.

Mnoho rokov zákon fungoval bez námietok a bez súdnych žalôb, ale keď sa dotkol prominentného Kohla, bývalý kancelár zakročil a po ňom sa postavila na odpor aj krasokorčuliarka. Bývalý šéf vlády sa ohradil, keď mali dokumenty o ňom pomôcť pri vyšetrovaní sponzorského škandálu kresťanských demokratov (CDU), v ktorom hral Kohl kľúčovú úlohu. Špionáž NDR zaistila osobné informácie o kancelárovi pomocou odpočúvania. Definitívne má súd v Kohlovom prípade rozhodnúť v marci. Riaditeľka úradu pre správu dokumentov Marianne Birthlerová ľutuje súdne rozhodnutie a to, že sa prominenti domáhajú dvojakého metra pri prekonávaní totalitnej minulosti na nemeckom území. „Už je len malý krok k uzamknutiu podkladov o aktivitách Stasi,“ hovorí. Jedinou nádejou zostáva sľubovaná zmena zákona, ktorá má oveľa presnejšie vymedziť vydávanie dokumentov verejnosti, aby boli maximálne chránené skutočné obete Stasi.

Krátko po zjednotení krajiny sa pri debate o Stasi hovorilo najmä o internom pôsobení tajnej polície v NDR. Tajná polícia nielenže bez vedomia spomínaných odpočúvala aj na západe Nemecka, ale odhaduje sa, že mala vo vtedajšej NDR asi 30-tisíc vedomých spolupracovníkov.

LUBOŠ ŠEBESTÍK, Berlín, čtk