FOTO

Desať hadzanárskych sezón v cudzine má za sebou 33-ročná myjavská brankárka Marianna Gubová. Sedem z nich končila so zlatou medailou na krku. Majstrovský hetrik oslavovala v Maďarsku s Dunaferrom, v Rakúsku s viedenským Hypobankom a vlani pomohla aj nemeckému Norimbergu získať titul po dlhých tridsiatich rokoch. Navyše bola v kádri Partizánskeho, keď sa v roku 1994 tešilo z dodnes jediného slovenského titulu od osamostatnenia. A v roku 1999 dvíhala s Dunaferrom nad hlavu aj pohár pre víťaza Ligy majstrov. Nečudo, že Mariannu aj v Norimbergu považujú za akýsi talizman klubu.

Prestúpila kvôli trénerovi

"Tréner Herbert Müller nedávno v Norimbergu žartoval. Titul máme, lebo je tu Maja," smiala sa vyše 80-násobná slovenská reprezentačná brankárka. Minulý týždeň si dopriala týždeň doma na Slovensku. Plný tréning na novú sezónu so zvyškom norimberského družstva aj tak absolvovať nemôže. Stále si doliečuje zranenú achilovku z májového finále play off s bundesligovým Trierom. Ľavá noha tri minúty pred koncom súboja, keď sa za rozhodnutého stavu Gubová rozhodla ísť na sedmičku, nevydržala a namiesto osláv putovala Marianna do fürtskej nemocnice.

"Tak som si oslavy nepredstavovala, ale tie tri dni, čo som tam musela stráviť, som mala neustále návštevu. Vystriedala sa u mňa väčšina hráčok. V Norimbergu (pôsobí tam aj druhá Slovenka Miriam Šimáková - pozn. red.) sme naozaj dobrá partia," vysvetľuje Gubová.

Skúsená legionárka už zažila všeličo, no práve v nemeckom družstve prežíva druhú hádzanársku mladosť. "Tunajší tréner je fantastický. Propaguje euforistickú hádzanú a láska k tomuto športu z neho priam vyžaruje. Vo Viedni som mala profesionálne podmienky, ale tu ma hádzaná ešte viac baví. Je skvelé pracovať s takým zanietencom, ako je Müller. On bol dôvod, pre ktorý som sa vlani rozhodla znovu meniť dres. Dohodli sme sa už na prvom stretnutí," prezradila Gubová.

V Hype si splnila detský sen

Že sa jej v okolitých ligových súťažiach tak darí, je podľa nej tak trochu aj náhoda. "Je to otázka šťastia. Keď som v deväťdesiatom piatom prestupovala do Dunaferru, maďarská hádzaná v Európe vtedy ešte veľa neznamenala. Mala som len tušenie, že idem do klubu, ktorého výkonnosť bude postupne stúpať. Ani mi nenapadlo, že z toho budú také úspešné roky. A okrem športových úspechov som zažila ďalší krásny okamih. Narodil sa mi tam syn Lukáš a všetky hráčky mi pomáhali, ako vedeli, aby som to celé dokázala zladiť. Nikdy na to nezabudnem. Ani na veľkú slávu, keď som tam v roku 1999 vyhrala Ligu majstrov. Neopakovateľné chvíle." Dunaferr si doma pred plnou halou poradil vo finále s Krimom Ľubľana 25:23, o týždeň neskôr uhral v Slovinsku remízu 26:26.

Odchovankyňa hádzanej v Brezovej pod Bradlom vydržala v elitnom maďarskom klube šesť rokov. Potom prišla ponuka, ktorej nešlo odolať. "Hypo bol pre mňa nesplniteľný sen. Hrá v ňom výkvet Európy. Jeho výsledky som odmalička sledovala. Keď prišli v lete 2001 s prestupovou ponukou, nechcela som veriť, že to myslia vážne. V Maďarsku bola v tom čase veľká profesionalita, ale to sa s Hypobankom vôbec nedalo porovnať. Tam bolo postarané doslova o všetko. A dianiu v klube vládol pevnou rukou manažér Gunnar Prokop. Aj to boli krásne roky."

Jeden problém však zostal rovnaký - jazyková bariéra. "Vytrpela som si pri oboch prestupoch. V škole nám tlačili do hlavy len ruštinu, a tak som v oboch prípadoch musela začínať odznova. Po maďarsky som nevedela ani slovko. Trvalo mi pol roka, kým som ako-tak začala hovoriť, a v Rakúsku to s nemčinou bolo zhruba rovnaké. Vlaňajší prechod do Norimbergu bol z tohto hľadiska už oveľa jednoduchší."

V Norimbergu aj v ďalšej sezóne

Zo slovenských hráčok, vari až na Ingrid Hrčkovú v Dánsku, niet inej hádzanárky, ktorá by taký dlhý čas nepretržite pôsobila v zahraničí. A Gubová sa Norimbergu už stihla upísať na ďalšiu sezónu. "Dúfam, že po titule sa záujem o hádzanú, ktorá je v krajine v tieni futbalu i mužskej hádzanej, ešte zvýši. Nemám dôvod meniť klub. Som tu spokojná, práca ma baví a navyše je dobre ohodnotená. Je to síce ďaleko od domova, ale už som si zvykla. Ani ma naspäť tak veľmi neťahá."

O pôsobení v inej krajine vôbec neuvažuje. "Už mám dosť rokov na to, aby som niekde začínala odznova. Keď s hádzanou skončím, asi sa vrátim na Slovensko. Rada by spolupracovala s nejakým klubom pri brankárskych tréningoch. Skúsila by som niečo podobné, s čím prišla Janette Ivánková," robí si plány.

Zatiaľ si však užíva Nemecko a norimberský angažmán spolu so synom a manželom Milanom, ktorý v meste pracuje ako masér. "Lukáško má už osem rokov, takže keď mám trochu voľného času, radi jazdíme na bicykli popri rieke. Alebo si zájdeme do kúpeľov."

Slovenskú enklávu v Norimbergu zvyšujú aj futbalisti Marek Mintál, Samo Slovák a Róbert Vittek, s hádzanárkami však bližší vzťah neudržujú. "Poznáme sa, ale každý si žijeme po svojom," hovorí Maja.

Vizitka Marianny Gubovej

Narodená: 18. októbra 1971 v Myjave

Výška: 175 cm

Športová kariéra: 1982 - 1988 Bradlan Brezová pod Bradlom, 1988 - 1990 MDŽ Bratislava, 1990 - 1995 HC Partizánske, 1995 - 2001 Dunaferr SE, 2001 - 2004 Hypo Niederösterreich, od 2004 1. FC Norimberg

Úspechy: víťazka Ligy majstrov (1999), trojnásobná majsterka Maďarska (1998, 1999, 2001) i Rakúska (2002, 2003, 2004), majsterka Slovenska (1994) a Nemecka (2005)

Stav: vydatá, syn Lukáš

Záľuby: čítanie, maľovanie

Zraneniu niekedy nezabráni ani dobré rozcvičenie pred zápasom. Marianne Gubovej nevydržala achilovka tesne pred koncom finálového zápasu nemeckej ligy s Trierom a musela ísť na tri dni do nemocnice.

FOTO - INTERNETOVÁ STRÁNKA 1. FC NORIMBERG