Sestra mi často rozpráva príhody zo školy. Chodí na osemročné gymnázium. Rozpráva mi napríklad o tom, ako jej spolužiakov ohromne baví odpadávať. Jeden chlapec si kľakne a zaňho sa postaví ďalší. Kľačiaci chlapec si dvoma prstami tlačí na tepny na krku a po chvíli sa prudko postaví. Tým stratí vedomie. Spolužiak za ním je tam na to, aby ho zachytil pred pádom na zem. Ale niektorí sú veľmi "vtipní" a nechajú svojho spolužiaka spadnúť, čo je pre ostatných ešte väčšia sranda. Chlapec sa síce do pár sekúnd preberie, ale prvé, čo urobí je, že sa začne smiať a hovoriť, aké je to super a že si to musí ešte zopakovať. Takto sa spolužiaci striedajú a praktizujú to každú prestávku.
Ďalšia vec je hádzanie sa o tabuľu. Z jednej strany triedy sa chlapec rozbehne smerom k tabuli a celou silou sa o ňu tresne. Nikto nevie, načo to je dobré, ale podľa nich to vraj super vyzerá v mobile. Pravidelne rozbijú držiak na kriedy na tabuli, ale triednej profesorke sa nikto neprizná, ako sa to rozbilo.
Ďalší kúsok sa volá "ruja". Dvaja chlapci sa naháňajú po triede, imitujúc na hlave rohy prstami, a keď sa dobehnú, začnú súboj, kde si dosť brutálnym spôsobom búchajú hlavy jeden o druhého. Tá naša mládež musí mať ale tvrdé hlavy!
Jeden z triedy je na tom psychicky tak zle, že sa verejne vyhráža pár "nenávideným" spolužiakom, že ich brutálne zavraždí. Podotýkam, že to nie je žiadny "vtipálek" - je to outsider triedy, a preto by malo byť veľmi dôležité, aby triedny profesor svojich žiakov dôkladne poznal a takéto správanie nebral ako "detské žarty".
Najnovší ich žartík je, že si špendlíkmi alebo kružidlami režú zápästie a tešia sa z toho, ktorému z nich tečie viac krvi alebo kto zanechá krajší odtlačok na papieri.
Je len otázkou času, kedy môže dôjsť k ozajstnej tragédii. Ešte dopĺňam, že žalovanie profesorom sa končí dvoma spôsobmi: 1. profesorka ústne pokarhá spolužiakov, niekedy musí volať aj rodičov dieťaťa, ale tým sa nič nemení. Rodičia uveria svojmu dieťaťu, že to nie ON, to ten druhý robil! 2. "Žalobabe" sa začne trpký život. Od výhražných telefonátov až po nadávky a strkanie.
Vyskytol sa aj prípad šikany. Zatiaľ to praktizovali v triede, ale keď sa spolužiak domáhal pomoci u profesorov, chlapec pravidelne schytal poriadnu nakladačku aj mimo školy.
cernakova.blog.sme.sk
Autor: MARIANNA ČERNÁKOVÁ
