Navrhované 12-percentné navýšenie na celkových 379 miliárd amerických dolárov by totiž pre všetky európske krajiny dokopy nepochybne predstavovalo sumu, po ktorej by si do premiérskej či prezidentskej stoličky už v ďalšom volebnom období nezasadol ani jeden zo súčasných európskych lídrov.
Prezidenta Busha tlačí k jeho návrhom verejná mienka a všeobecný pocit ohrozenia, čo panuje u Američanov od krvavých teroristických útokov z 11. septembra. Na starom kontinente si je síce väčšina partnerov tohto ohrozenia vedomá, no ani jeden z európskych štátov NATO si nemôže percentuálne podobné navýšenie pod tlakom verejnej mienky dovoliť.
Ešte niekoľko mesiacov po teroristickom útoku v New Yorku vládol na celom svete pocit solidarity a potreby zaútočiť na islamský radikalizmus. Po šiestich mesiacoch protiteroristického ťaženia sa solidarita v Európe vytratila a po ďalšom dobrodružstve, ktoré vo svojej správe o stave únie naznačil prezident Bush zmienkou o iracko-iránsko-severokórejskej „osi zla“, zostane Washington sám. Práve rozdielne vnímanie Iránu, Blízkeho východu či iných „darebáckych“ štátov však vyvolalo v Európe živú debatu o agende vlastnej európskej bezpečnosti.
Najjasnejšie sa potreba vyžehlenia rozdielov medzi USA a európskymi členmi NATO ukázala na víkendovej medzinárodnej konferencii o bezpečnostnej politike v Mníchove. Európania na nej dali najavo, že pri ďalšom pokračovaní protiteroristického ťaženia nechcú zostať v úlohe konzultantov, ale chcú byť spoluúčastníkmi na rozhodnutiach, ktoré menia život „darebáckych“ krajín.
Ako tmel sa chcel v európsko-americkom spore zatváriť generálny tajomník NATO George Robertson. Naznačil, že európsky blok by mal venovať zbrojeniu viac peňazí, aby sa „spoluúčasť“ starého kontinentu vôbec brala vo Washingtone vážne.
S navyšovacou sumou, s ktorou prišiel Bush, sa v Európe ani percentuálne nikto neodváži šermovať. Preto možno očakávať ešte väčšie prehĺbenie technologickej zaostalosti starého kontinentu. A to môže mať v prípade NATO dva následky: buď sa z aliancie stane regionálna európska ochranná sila, alebo sa premení na organizáciu, v ktorej budú mať Američania ešte väčšie slovo ako doteraz.
