Vždy, keď si mama privedie domov nejakého muža, malá Pinki vezme mladšiu sestričku a idú sa hrať von, na špinavú ulicu vo vykričanej štvrti Sonagači vo východoindickej Kalkate. V noci obe vychudnuté dievčatká spia pod posteľou, pretože ich matka by ju mohla potrebovať na pobavenie neskorých zákazníkov, píše agentúra Reuters. Sedemročná Pinki a jej sestrička patria medzi tisíce detí v jednej z najväčších ázijských vykričaných štvrtí (na snímke), pre ktoré je detstvo ťažkým bojom s temnými stránkami života.

Dokumentárny film o týchto deťoch s názvom Born into Brothels (Prišli na svet v bordeloch) získal tento rok Oscara za najlepší celovečerný dokument. Lenže to, že svet sa dozvie, čo sa v Sonagači odohráva, neznamená pre približne 12 000 tamojších detí takmer nič. Pre ne je život bludným kruhom prostitúcie a chudoby, z ktorého sa nedá len tak ľahko vyjsť.

Väčšina detí prostitútok nechodí do školy, ale pracujú v malých továrňach, obchodoch či lacných jedálňach, kde umývajú riady a drhnú podlahu za menej než dvadsať rupií (asi 15 korún) na deň. Dievčatá pomáhajú často v domácnostiach a keď dosiahnu určitý vek, chudoba ich donúti ísť v stopách svojich matiek - tiež končia ako prostitútky. Menšie dievčatká, ako je aj Pinki, trávia čas starostlivosťou o mladších súrodencov v úzkych uličkách, kde sú vystavené opilcom, pouličným výtržníkom a nafetovaným pasákom. Ulice Sonagači, kde žije šesťtisíc prostitútok, sú pre deti jediným možným únikom z ponurej atmosféry domovov s jedinou miestnosťou, ktorú ich matky používajú ako svoje pracoviská. "Keď sme hladné, zakričíme na mamu. Hráme sa von, kým nás nezavolá, že môžeme ísť domov," hovorí Pinki so sestričkou v náručí. "Muži, ktorí chodia za mamou, nie sú dobrí ľudia. Nadávajú a pijú. Ale dávajú mame peniaze."

V dokumente Rosse Kauffmana a Zany Briskiovej mal svet možnosť vidieť poníženie týchto detí, aj ich túžbu po lepšom živote. Deti samy vypomáhali pri nakrúcaní, filmári im požičali kamery a množstvo ich práce sa vo filme aj použilo.

"Počuli sme, že o našich deťoch nakrútili nejaký film. Ja o tom však veľa neviem," hovorí Pinkina mama Minati Dasová. "Pre nás sa tým aj tak nič nezmení." Jej beznádej potvrdzuje aj Mrinal Dutta, tajomník skupiny zastupujúcej prostitútky zo Sonagači: "Život sonagačských detí zostane presne taký trpký, aký bol pred udeľovaním Oscarov."

Nie je to však celkom tak. Zana Briskiová chce nechať postaviť pre miestne deti školu. "Zisk z filmu sa použije na vybudovanie zvláštnej školy pre deti prostitútok, ktoré sú tak veľmi poznamenané, že by ich do žiadnej školy neprijali," hovorí.

Niekoľko škôl v Sonagači je už otvorených. Vyučujú sa tam základy angličtiny, kurzy pre voľbu povolania a miestny jazyk bengálčina. Na vyučovanie však chodí zatiaľ len asi sedemsto detí.